V projekte je aj prezident asociácie realitiek, rovnako ako R. Kusý kandidoval za Dobrú voľbu. Napriek tomu v prípade nemusí ísť nevyhnutne o konflikt záujmov v zmysle zákona

V bratislavskom Novom Meste sa pripravuje výstavba rodinných domov. Na Sliačskej ulici v katastrálnom území Vinohrady majú vyrásť štyri, v každom z nich sú naplánované dve bytové jednotky.

Domy sú navrhnuté s jedným podzemným, dvomi nadzemnými podlažiami a jedným ustúpeným podlažím s plochou strechou.

Parkovanie bude zabezpečené garážami v domoch a tiež stojiskami na teréne. Celkovo vznikne 14 parkovacích miest. Projekt rieši aj vybudovanie domových vjazdov a ostatných spevnených plôch.

Kandidovali spolu

Plocha pozemkov pre každý rodinný dom prevyšuje 400 štvorcových metrov. Zámer predložila spoločnosť Urban&Partner, ktorá u nás 20 rokov prevádzkuje realitnú kanceláriu, ale venuje sa aj menším developerským projektom.

„V súlade s územným plánom zóny – Podhorský pás – je možná na pozemku výstavba rodinných domov, pričom vzhľadom na aktuálnu situáciu vyhodnocujeme ďalšie kroky,“ povedal pre TREND Reality k projektu Ján Palenčár, majiteľ Urban&Partner, ktorý je zároveň prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárii Slovenska.

S výstavbou domov sa počíta na pozemkoch, ktoré v novembri minulého roka podľa katastra kúpili tri fyzické osoby.

 Okrem J. Palenčára boli súčasťou obchodu jeho kolega z realitnej kancelárie Martin Lazík a Rudolf Kusý, ktorý je polovičným vlastníkom celého územia a je otcom starostu mestskej časti Nového Mesto R. Kusého mladšieho.

R. Kusý ml. aj J. Palenčár  kandidovali v tohtoročných parlamentných voľbách za stranu Dobrá voľba Tomáša Druckera. R. Kusý mal číslo 7, J. Palenčár bol v poradí 25. na kandidátke.

J. Palenčár prispel na kampaň Dobrej voľby podľa zverejnených príjmov 35-tisíc eur, R. Kusý ml. 17 500 eur a jeho otec 5-tisíc eur. R. Kusý st. finančne výrazne prispel  v roku 2017 aj synovu kampaň v župných voľbách, keď sa chcel stať predsedom Bratislavského samosprávneho kraja. 

Bol to práve Kusého úrad, kto následne posudzoval plánovaný projekt a investičnému zámeru na Sliačskej ulici dal tento rok v marci zelenú. Nové Mesto konštatovalo, že výstavba rodinných domov je v súlade s územným plánom zóny.

Tieto dokumenty podľa zákona podpisuje starosta či primátor ako štatutár obce. V prípade projektu na Sliačskej je uvedený Peter Vaškovič ako zástupca starostu, ktorý povolenie podpisoval za R. Kusého.

Mestská časť by podľa štandardných procesov mala v ďalších krokoch zastrešiť aj územné konanie respektíve rozhodnúť o prípadnom stavebnom povolení.

Starosta R. Kusý nevidí problém v tom, že jeho úrad rozhoduje o výstavbe na pozemkoch, ktoré vlastní jeho rodinný príslušník. Zároveň tvrdí, že s projektom nemá nič spoločné.  

„Na projekte sa nijako nepodieľam, nemám na jeho výstavbe žiadny osobný záujem. Nebudem tam bývať, ani ho žiadnym spôsobom využívať. Stanovisko, ktoré bolo vydané, som nepodpísal, ani som sa k nemu žiadnym spôsobom nevyjadroval, ani som žiadnym spôsobom neloboval za jeho kladné posúdenie,“ povedal R. Kusý mladší.

Starosta dodáva, že ani v prípade podpísania by nevidel konflikt záujmov. „Od úradu sa očakáva, že bude pri vydávaní stanovísk postupovať v súlade o zákonmi a normami, ktoré platia pre príbuzného aj nepríbuzného. Problém by som videl, keby príbuzný kupoval pozemok od samosprávy, respektíve by ho kupoval od ľudí, ktorí pozemok od samosprávy získali alebo sú jej zamestnancami, alebo ak by projekt nebol v súlade s územným plánom a inými regulatívami,“ načrtol R. Kusý.

Kusého otec vlastní v Novom Meste aj pozemok na Kramároch, na ktorom výstavba neprebehla. Starosta mestskej časti hovorí, že otca o to požiadal.

„Poznám totiž intenzitu antikapmaní, ktoré sa dokážu proti mne ako starostovi bratislavského Nového Mesta spustiť a nechcel som do nich zaťahovať ani mojich blízkych. Už druhýkrát to robiť nebudem, pretože tak ako nesmie byť nikto zvýhodnený, nesmie ani znevýhodnený za to, že pozná starostu alebo je jeho príbuzným. Pre každého musí platiť rovnaký meter. Podľa územného plánu je možné v lokalite stavať len rodinné domy, čiže žiadna iná stavba tam nevyrastie,“ dodal R. Kusý.

Starosta môže rozhodovať o projektoch príbuzných

Podľa Lenky Šubeníkovej z advokátskej kancelárie Čechová & Partners platí, že ak v mene obce koná pri vydávaní súhlasov či záväzných stanovísk ohľadom podnikateľskej, respektíve investičnej činnosti jej starosta, skutočnosť, že rozhoduje o investičnom zámere svojho príbuzného, nepredstavuje zákonnú prekážku predpojatosti. 

Stavebný zákon či zákon o obecnom zriadení neriešia ani situáciu, ak je priamo stavebníkom v stavebnom konaní rodinný príslušník starostu. Znamená to, že taký prípad sám o sebe nepredstavuje zákonom definovaný konflikt záujmov medzi stavebníkom a stavebným úradom a aj v takom scenári môže starosta rozhodnúť.

„Platí však, že starosta obce musí rešpektovať a uprednostňovať verejný záujem pred osobným záujmom, respektíve záujmom prinášajúcim majetkový alebo iný prospech jemu a jeho blízkym – ide však o pomerne všeobecné ustanovenie, ktoré môže byť  v praxi ťažko  vymožiteľné,“ hovorí L. Šubeníková.

Takýto postup starostu či primátora vyžaduje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Ako približuje právnik Transparency International Ján Ivančík, funkcionári podľa jeho znenia nesmú využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech blízkych osôb ani iných osôb.

Konflikt záujmov špecifikuje zákon aj v  rámci správneho poriadku, ktorý sa až na pár výnimiek vzťahuje aj na stavebné konanie. Podľa neho je zamestnanec správneho orgánu vylúčený z rozhodovania o veci okrem iného  vtedy, ak možno mať  pochybnosť o jeho nepredpojatosti k účastníkom konania alebo k ich zástupcom.

„To, že uvedené sa týka len zamestnancov, a nie starostov – teda štatutárneho orgánu obce – potvrdzuje aj doterajšia judikatúra Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej nemôže byť starosta obce, ktorý je vecne príslušným správnym orgánom v stavebnom konaní, vylúčený z pojednávania a rozhodovania veci, pretože nie je zamestnancom ani členom správneho orgánu a neexistuje iný správny orgán, ktorý by vo veci ako aj o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť,“ dodáva. L. Šubeníková.