Zlepšenie dopravnej obslužnosti bratislavského regiónu je jednou z veľkých výziev, pred ktorou stoja dlhé roky štát aj samospráva. K zlepšeniu nepriaznivého stavu má prispieť dobudovanie obchvatu hlavného mesta –diaľnice D4.

Cestná sieť v okolí Bratislavy kapacitne dlhodobo nepostačuje rastúcemu počtu vozidiel vnútroštátnej aj medzinárodnej dopravy. Tlak zo strany osobných a nákladných áut je najmä na vstupoch do a z hlavného mesta.

Trasa diaľnice D4 Bratislava, ktorej súčasťou je aj navrhovaný úsek Rača-Záhorská Bystrica, vytvára obchvatovú komunikáciu hlavného mesta. Následne je prepojená s novým hraničným priechodom Slovenska s Rakúskom prostredníctvom budúcej rakúskej rýchlostnej cesty S8 na diaľničnú sieť Európskej únie.

Prechádzať bude z rovinatého územia Podunajskej nížiny na juhu, tunelom popod Malé Karpaty do Záhorskej nížiny ku križovatke Záhorská Bystrica.

Zdroj: Záverečné stanovisko MŽP SR, december 2022

Národná diaľničná spoločnosť predložila ešte v roku 2016 zámer Diaľnica D4 Bratislava, Rača –Záhorská Bystrica v nultom variante, variante 1 a 2 so začiatkom prác v roku 2025. Neskôr k nim pribudli varianty 3 a 3a, všetky obsahovali tunel Karpaty a ďalšie varianty.

Situácia v území východného portálu tunela Karpaty v Bratislave-Rači
Situácia v území východného portálu tunela Karpaty v Bratislave-Rači. | Zdroj: Tarosi

Variantov výstavby bolo niekoľko

Varianty 1 až V3a sa od seba líšia len pozíciou definitívneho západného portálu tunela. To ovplyvňuje dĺžky hĺbených úsekov tunela pri západnom portáli v Záhorskej Bystrici, kde sa napája na zrealizovaný nasledujúci úsek diaľnice D4 Bratislava, Záhorská Bystrica – Devínska Nová Ves.

Od uvedených variantov sa variant 4 líši tým, že obsahoval vnútorný mestský dopravný polkruh Galvaniho – Krasňany – Lamač (tunel 7300m), variant 5 – v trase štátnej cesty Pezinok –Pernek – Malacky (tunel 6640 m) a variant 6 –križovatka Rača – Lamač (tunel 11600 m).

Ministerstvo životného prostredia SR v záverečnom stanovisku z decembra 2022 súhlasí s realizáciou stavby podľa variantu 3a vrátane tunela Karpaty, „ktorý možno vyhodnotiť za najpriaznivejší v porovnaní s ostatnými navrhovanými variantmi, a to predovšetkým z hľadiska únosnosti jeho vplyvov na životné prostredie“.

Celková dĺžka variantu V3a je 12,417 km, z toho dĺžka tunela je 11 760 m. K stavbe patria tri vetracie šachty, jedna mimoúrovňová križovatka, jeden mostný objekt a 590 m protihlukových clôn.

Variant V3a (nadúrovňové križovanie s cestou I/2)

Celková dĺžka úseku: 12,417 km
Celková dĺžka tunela Karpaty: 11 760 m
Dĺžka hĺbeného tunela pri východnom portáli: 140 m
Dĺžka razeného tunela: 10 050 m
Dĺžka hĺbeného tunela na západnom portáli: 1 570 m
Objem rúbaniny z tunela Karpaty pri TMB metóde: 4 593 000 m3

Zdroj: BSK

Stavebné práce zasiahnu 11 katastrálnych území v okresoch Bratislava, Pezinok a Malacky. Prínosom výstavby bude podľa stanoviska rezortu životného prostredia vyriešenie dopravnej obsluhy dotknutého územia a zníženie trvania dopravnej špičky. Ďalej sa bude týkať aj nehodovosti v zastavaných častiach dotknutých obcí a na cestách I. a II. triedy, čo má zabezpečiť zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky.

Tunel budú raziť aj hĺbiť

Ťažiskovým stavebným objektom v úseku Rača –Záhorská Bystrica bude tunel, ktorý podchádza výbežok karpatského masívu. Tunelová rúra bude rozdelená na úseky budované razením a hĺbením. Hĺbené úseky budú realizované v otvorenej stavebnej jame na oboch portáloch, ktoré budú následne zasypané. Povrch zásypov bude rekultivovaný zatrávnením a vhodnou výsadbou kríkov a drevín tak, aby charakter prírodného prostredia bol zachovaný.

Mapa obchvatu Bratislavy
Mapa obchvatu Bratislavy | Zdroj: BSK

Portál Bratislavského samosprávneho kraja informoval koncom uplynulého roka, že pri stavbebude použitá TBM metóda. Pri výrube tunela bude postupne horninový masív rozpojovaný rotačným pohybom frézovej (raziacej) hlavy, ktorá je vybavená reznými a valivými dlátami, rozpojená hornina bude padať na hlavu raziaceho stroja, odkiaľ bude rôznymi dopravníkmi transportovaná von z tunela. Priemerná dĺžka obdobia razenia tunelových rúr bude 22 mesiacov, tzn. celková dĺžka výstavby sa predpokladá na 5,6 roka.

Situácia v území západného portálu tunela Karpaty v Bratislave-Záhorskej Bystrici, variant V3a
Situácia v území západného portálu tunela Karpaty v Bratislave-Záhorskej Bystrici, variant V3a. | Zdroj: Tarosi

Diaľnica D4 Bratislava, Rača – Záhorská Bystrica

Investor: Národná diaľničná spoločnosť
Spracovateľ správy EIA: EP projekt/TAROSI
Realizácia: 2023 – 2030