Prechádzame do jednej zo šestnástich operačných sál. Dvojica sál je vždy spojená spoločným priestorom na prípravu pacienta a umyvárňou lekárov
Vďaka nej sa domov plánuje vrátiť niekoľko odborníkov, ktorí odišli do zahraničia pre zlé podmienky v slovenskom zdravotníctve. Nemocnica Bory bude fungovať ako verejná nemocnica. Hospitalizácie a výkony budú preplácané z verejného zdravotného poistenia. Celková investícia Penty do tohto zariadenia bude 240 miliónov eur. Pozrite sa, ako to v nej bude vyzerať.
Čas hrá obrovskú úlohu
Na koncepte nemocnice a jej samotnej výstavbe pracoval projektový tím o počte takmer päťdesiatich lekárov, sestier, inžinierov a personalistov. Nemocnica je veľmi špecifická stavba. „Moderné nemocnice sa stavajú okolo medicínskych procesov. Všetko, čo spolu klinicky súvisí, musí byť pri sebe alebo logisticky dobre poprepájané,“ vysvetľuje Vladimír Kumičák, senior projekt manažér, zodpovedný za stavbu.
Predstavte si napríklad pacienta s cievnou mozgovou príhodou alebo infarktom. V týchto situáciách hrá čas obrovskú úlohu a jednotlivé medicínske procesy od prijatia pacienta cez vyšetrenie, diagnostiku a operačný zásah nesmú byť ďaleko od seba. „V našom prípade tridsať metrov,“ približuje Vladimír Kumičák. Alebo niekoľko sekúnd chôdze.
Kedysi sa stavali nemocnice, rozptýlené v parku, s oddeleniami v osobitných pavilónoch. Počas pekných dní mohli pacienti, ktorým to zdravotný stav dovoľoval, vyjsť na slniečko, posedieť si na lavičke alebo sa trošku poprechádzať. Logisticky to však prinášalo problémy. Hlavne ak bolo treba prevážať ľudí medzi budovami alebo zavolať kolegu na konzultáciu.
Ideálne je mať celú nemocnicu v jednej budoveVladmirí Kumičák, senior projekt manažér, zodpovedný za stavbu Nemocnice Bory
Medicínsky riaditeľ projektu Róbert Hill dodáva, že kým v 70. a 80. rokoch, keď sa takéto nemocnice stavali, trávili pacienti v zdravotníckych zariadeniach oveľa viac času. Medicína odvtedy pokročila.
Po operáciách už nie je potrebná taká dlhá hospitalizácia. A jednou z hlavných myšlienok modernej starostlivosti o pacienta je čo najkratší pobyt v nemocnici. Následnú starostlivosť, ako napríklad doliečovanie či rehabilitáciu, by malo poskytovať iné zariadenie.
Práve pre nové požiadavky na modernú nemocnicu je náročné rekonštruovať už existujúce budovy. „Ich múry nás doslova brzdia v budovaní efektívnych priestorov, ako je napríklad urgent, ktorý musí mať v nadväznosti na seba tak–zvanú crash room na stabilizáciu pacienta, diagnostiku a operačnú sálu. Je to často takmer nemožné alebo možné len za cenu veľkých kompromisov. Prípadne si to vyžaduje takú prestavbu, že oveľa väčšiu logiku dáva vybudovanie novej nemocnice, ktorej architektúra umožní rešpektovanie moderných princípov,“ myslí si riaditeľ Robert Hill.
Tretina sú technológie
Na medzinárodnom výberovom konaní na projekt nemocnice sa zúčastnilo dvanásť architektonických ateliérov z celej Európy. Vyhral to holandský ateliér Dutch HealthArchitects, ktorý projektoval už viac ako osemdesiat nemocníc po celom svete. Navrhli budovu hrebeňového pôdorysu s piatimi klinickými podlažiami a celkovou podlahovou plochou 53-tisíc štvorcových metrov. Dominujú jej okná.
Aj Vladimír Kumičák potvrdzuje, že dostať do vnútorných priestorov vrátane operačných sál denné svetlo bolo pre nich kľúčové. Dokazuje to hneď vstupná hala. Samotná stavba je z dvoch tretín hotová, na vnútorných priestoroch pracuje 79 zmluvných partnerov a stovky stavebných robotníkov.
Napriek tomu sa kontúry haly, recepcie, koridorov a schodiska už črtajú. Dizajnové schodisko bude viesť na podlažie s jednodňovou chirurgiou. K dispozícii budú, samozrejme, aj výťahy. Pri ich privolávaní bude mať prioritu urgentný tím z heliportu a lekársky personál.
Pod vysokým stropom je ešte stále viditeľných množstvo technologických rozvodov. Onedlho ich zakryjú podhľady. Pacienti ani personál o nich nebudú vedieť. Tvoria pritom až tretinu objemu budovy nemocnice. Podľa Roberta Hilla bude nemocnica Bory najkomplexnejšou civilnou technologickou stavbou na Slovensku.
Hlavne veľká medicínska technika si vyžaduje veľmi špecifické prostredie. Napríklad radiačné zariadenia ako magnetická rezonancia, CT, lineárne urýchľovače a röntgeny potrebujú špecifickú veľkosť a tvar miestnosti, chladenie, prívod vody, tienenie v stenách proti radiačnému žiareniu.
Medicínska technika ide dopredu takými míľovými krokmi, že zariadenia, ktoré sme pred siedmimi rokmi kreslili do projektu, sme v procese výstavby vymenili za modernejšieRóbert Hill, medicínsky riaditeľ projektu Nemocnica Bory
Medzi top technológie novej nemocnice bude patriť napríklad kybernetický nôž – lineárny urýchľovač, umožňujúci veľmi presné ožarovanie nádorových ložísk, ktoré sa neustále pohybujú – napríklad v pľúcach, keďže pacient nemôže zadržať dych na dlhý čas. Slovenskí pacienti musia momentálne za takýmto prístrojom dochádzať do Ostravy, Prahy alebo Viedne.
„Na jednom mieste bude radiačná onkológia, rádiodiagnostika a nukleárna medicína. Doteraz sa pacienti museli medzi takýmito pracoviskami presúvať,“ hovorí Róbert Hill.
Prechádzame do jednej zo šestnástich operačných sál. Dvojica sál je vždy spojená spoločným priestorom na prípravu pacienta a umyvárňou lekárov. Hybridná sála, v ktorej sa práve nachádzame, bude disponovať klasickým chirurgickým vybavením aj mobilným röntgenom.
Vzduchotechnický prstenec so stovkami samostatne nastaviteľných výustiek zaručí, že okolo operačného stola bude prúdiť najčistejší možný vzduch. Objem vzduchu v celej sále sa vymení až dvadsaťpäťkrát za hodinu.
Stovky lekárov a sestier
Druhá z tejto dvojice operačných sál je určená na robotickú chirurgiu. Zatiaľ jediné takéto pracovisko na Slovensku je v Banskej Bystrici. „Pre návrat časti špičkových lekárov zo zahraničia bola táto technológia podmienkou,“ hovorí Robert Hill. „Bez robotickej chirurgie by to pre nich nemalo zmysel a nezískali by sme ich.“
Nemocnica bude potrebovať 1 400 zamestnancov, z toho 320 lekárov, 440 zdravotných sestier a 470 ostatného zdravotníckeho personálu. Kde ich nájsť v tom zúfalom nedostatku zdravotníckych pracovníkov, aký na Slovensku máme? „Prezieravejšie krajiny ako Poľsko, Nemecko či Česko robia masívne náborové kampane na kvalifikovaný personál z Ukrajiny. My sa tvárime, ako keby sme ho nepotrebovali. To je veľký omyl,“ je presvedčený Róbert Hill.
„Bodaj by ľudia z Ukrajiny chceli pracovať na Slovensku. No ukrajinskí lekári si dnes už vyberajú tiež. Ak majú možnosť ísť pracovať do Nemecka, je len malá pravdepodobnosť, že prídu sem. Možno tí, ktorí majú na Slovensku rodinné väzby.“
Tím nemocnice Bory sa už niekoľko rokov snaží presvedčiť slovenských lekárov, ktorí odišli do zahraničia, aby sa vrátili. „Presvedčila ich jedna jediná vec: nová nemocnica, ktorá vyzerá presne tak ako nemocnice, v ktorých pracujú dnes. A procesy v nej. To, ako bude organizovaná a akú kultúru v nej chceme zaviesť. Do pomerov, z ktorých zo Slovenska odchádzali, by sa už nikdy nechceli vrátiť. Tomuto projektu však veria. A rozhodne nejde o peniaze. Toto nebude súkromná nemocnica. Bude financovaná z verejného zdravotného poistenia. Nedokážeme konkurovať nemeckým platom,“ vysvetľuje Róbert Hill.
Ďalší personál príde z iných slovenských nemocníc. Róbert Hill upozorňuje, že väčšina z nich by zrejme odišla do zahraničia za lepšími podmienkami. Moderná nemocnica je opäť motivačný faktor, ako ich udržať u nás pre slovenských pacientov. Okrem toho majú spoluprácu so strednými zdravotníckymi školami. Odtiaľ by mali prísť mladí ľudia. Hneď vedľa nemocnice pre nich postavili ubytovňu s dvesto lôžkami.
Izby s kúpeľňou
Veľká zmena filozofie nemocnice Bory je vo fungovaní lôžkovej časti. Okrem intenzívnej starostlivosti, pôrodnice a šestonedelia nebudú pacienti hospitalizovaní na rôznych oddeleniach. Na dvoch najvyšších poschodiach je celkom 281 jednolôžkových izeb s vlastnou kúpeľňou a textilnými závesami na oknách.
Okrem postele pre pacienta je v každej izbe vstavaná skriňa, rozkladacie kreslo pre sprevádzajúcu osobu, televízia a jedálenský stolík s dvomi stoličkami na podávanie stravy. Vladimír Kumičák hovorí, že okrem väčšieho komfortu a pocitu súkromia pre pacienta majú jednolôžkové izby medicínsky zmysel. Minimalizujú riziko prenosu nákazy. Trebárs aj počas pandémie. Róbert Hill dodáva, že takýto koncept je efektívnejší. „Nestane sa, že jedno oddelenie budete mať zaplnené na polovicu a na inom nebudú mať kam umiestňovať pacientov, nemusíte počítať s mužskými a so ženskými chodbami.“
Nemocnica Bory už spustila predregistráciu pacientov. Zaregistrovalo sa už dvanásťtisíc ľudí – a to zostáva do jej otvorenia ešte rok. Kvôli optimalizácii procesov ju budú spúšťať postupne. Ako prvé začnú fungovať ambulancie, rádiodiagnostika a radiačná onkológia, ktoré nevyžadujú lôžkovú starostlivosť. Nasledovať bude jednodňová chirurgia. V máji 2023 otvoria lôžkovú časť a oddelenie intenzívnej starostlivosti.
Od júna by mala začať fungovať pôrodnica. V lete presťahujú centrum intervenčnej rádiológie (CINRE), a to bude veľká výzva, lebo ide o funkčné zariadenie, v ktorom sú až tri štvrtiny pacientov akútnych a presun nesmú pocítiť. V poslednej fáze na jeseň 2023 spustia urgentný príjem.
Nastane potom v Bratislave a regióne konkurenčný boj o pacienta? Robert Hill to nepredpokladá. „Keď sa pozrieme na čakacie lehoty na vyšetrenia a operácie, je jasné, že súčasné kapacity nestíhajú. Do toho prišiel kovid. Máme desaťtisíce odložených výkonov. Dohnať to všetko bude trvať možno tri-štyri roky. A to nevieme, či kovid už povedal posledné slovo.“
