„Bude to pamätník všetkým ľudom, ktorí mali šancu dať bodku za vyše 40-ročným bojom s totalitou a za vyše 140-ročným úsilím Slovenska o to, aby sme mohli zobrať veci verejné do vlastných rúk,“ uviedol na tlačovej konferencii jeden z tribúnov Nežnej revolúcie a člen iniciatívy zasadzujúcej sa o pamätník Ján Budaj.
Podoba pamätníka sa hľadala vo verejnej anonymnej architektonickej súťaži, ktorej druhé kolo prebehlo na prelome rokov 2018-2019, pričom z prvých šiestich odporučených návrhov z prvého kola bol iniciátormi pamätníka vybraný návrh autorov Emanuela Zatlukaja (Architekti Šebo Lichý), Branislava Lackoviča (TXT architekti) a Jakuba Trajtera (Sculpture studio).
Tí svoj návrh postavili na motíve stôp protestujúceho davu, ako univerzálneho symbolu občianskeho odporu, ktorý neustúpil, ale ani sa neznížil k násilnej pomste, vďaka čomu revolúcia dostala meno „nežná“.
V tvare pódia
Pamätník je vytvorený tak, že zapadá aj do súčasného riešenia Námestia slobody, ale zároveň aj do prebiehajúcej rekonštrukcie v zmysle návrhu kolektívu architektonických ateliérov 2021 a Labak.
„Porotu zaujala najviac nepatetickosť formy, horizontálna forma pamätníka, ktorá nie je rušivá a vhodne zapadá do architektonickej podoby námestia, nekonkuruje tak naďalej dominantnej fontáne. Zvoleným materiálom a zameraním sa Pamätník demokratickej revolúcie 1989, ktorý bude aj pripomienkou obetí éry totality, hlási k pamätníku Brána slobody, ktorý bol vytvorený ako pocta obetiam železnej opony,“ uvádza mesto.
Víťazný návrh, ktorý porota, sa nemá vyvyšovať v prostredí, pripomína pódium s odtlačkami stôp.
„Stopy hovoria o tisícoch študentov, ktorí porušili zákon, lebo stáli na trávnikoch, ale postavili sa na ne, aby počuli a videli, čo sa deje na námestí. Toto sú stopy tohto príbehu,“ poznamenal J. Budaj s tým, že práve Námestie Slobody, vtedajšie Gottwaldovo námestie, je spojené s prvou veľkou demonštráciou študentov, kde sa predstavilo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Ľudia by sa tak mohli ľahšie identifikovať s tými, ktorí tu stáli pred tromi desiatkami rokov.
Silným symbolom má byť aj fakt, že pamätník by mal byť umiestnený oproti budove Úradu vlády SR. „My, občania, sme tu na to, alebo by sme tu mali byť na to, ak sme v demokracii, ak sa nám nepáči to, čo vláda a parlament schvaľujú, tak by sme sa mali postaviť a protestovať proti tomu, prichádzať s návrhmi, podnetmi,“ poznamenal Eugen Gindl, prvý šéfredaktor denníka Verejnosť a člen iniciatívy.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo pri tejto príležitosti zdôraznil, že dôležitú udalosť v našich dejinách tak bude pripomínať nielen nedávno otvorené Námestie Nežnej revolúcie, ale čoskoro aj spomínaný pamätník.
„Pád totality v roku 1989 považujem za jednu z najvýznamnejších udalostí našich novodobých dejín a takúto pozornosť mesta si určite zaslúži,“ povedal M. Vallo.
Financovanie z viacerých zdrojov
Komisia pre pamätníky a výtvarné zásahy do verejného priestoru, ktorá je poradným orgánom primátora, na svojom zasadnutí 16. júla prerokovala návrh, pričom vyjadrila súhlas s predloženým koncepčným návrhom riešenia pamätníka.
V budúcom roku by malo hlavné mesto vypísať verejné obstarávanie a mala by sa začať riešiť aj finančná stránka. Časť peňazí plánuje mesto vyčleniť zo svojho rozpočtu, magistrát chce osloviť aj Bratislavský samosprávny kraj. Na financovaní by sa mohli podieľať aj občania.
Idey o tom, že by sa na Námestie Slobody umiestnil pamätník a bol by súčasťou budúcej revitalizácie priestoru, vznikli už v roku 2011. Zámer umiestniť takýto pamätník schválili svojím uznesením aj bratislavskí mestskí poslanci v roku 2014.
