Úrad Bratislavského samosprávneho kraja zverejnil Zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu regiónu Bratislavského samosprávneho kraja. Celý obsah a rozsah tohto balíka zmien sa dá priblížiť v šiestich témach, ktoré sa v tomto článku pokúšame nielen priblížiť, ale aj graficky ilustrovať.
Ako uvádza ich hlavný riešiteľ Matúš Bizoň: „Ide o rozsiahlu aktualizáciu, ktorá sa dotýka prakticky každej kapitoly dokumentácie, avšak Úrad BSK už dnes myslí aj na plán nový. S prijatím novej legislatívy územného plánovania ide totiž zrejme už o poslednú úpravu.“
Zmeny a doplnky je možné pripomienkovať do 31. 12. 2022. Verejné prerokovanie s odborným výkladom spracovateľa sa uskutoční 24. 11. 2022 v priestoroch Úradu BSK, kde sa bude možné dopytovať aj osobne. Následne budú všetky pripomienky zosumarizované, vyhodnotené a v prípade potreby do dokumentácie aj priamo zapracované.
Podľa výsledkov prerokovania bude spracovaný upravený návrh zmien a doplnkov, ktorý ešte podľa § 25 stavebného zákona posúdi Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Záverečné slovo bude mať zastupiteľstvo BSK zhruba v polovici roku 2023. V tomto momente však už budú môcť materiál buď prijať, alebo odmietnuť. Priestor na pripomienky je tak len do konca roka.
Viac ako milión obyvateľov
V grafickej časti sa mení funkčné využitie presne na 100 plochách, pričom ďalších 239 nových rozvojových území sa do územného plánu dopĺňa. Všetky rozvojové územia obytného prostredia budú mať po novom celkovú výmeru 10 359 ha.
Ide o plochy, ktoré sú do regionálnej úrovne plánovania premietnuté z platných územných plánov miest a obcí kraja ako plochy určené na novú rezidentnú výstavbu. Tieto rozvojové plochy sa dajú považovať za územnú kapacitu, resp. za potenciálnu priestorovú rezervu novej domovej a bytovej výstavby.
Po ich zastavaní, čo však nemožno reálne očakávať v plne miere, by výmera plôch bývania v kraji vzrástla celkovo až o 69 %. „Po realizácii výstavby na disponibilných plochách je možné očakávať prírastok počtu obyvateľov BSK o ďalších cca 465 400 osôb. Na základe toho by celkový počet obyvateľov BSK predstavoval cca 1 215 000 osôb, napriek tomu, že oficiálne demografické prognózy predpokladajú v BSK na rok 2040 ‚len‘ 765 188 obyvateľov,“ dodáva Bizoň.
Legislatívne východiská
Elementárnou požiadavkou bolo aktualizovanie nielen všetkých legislatívnych vstupov, odkazov či citácií zákonov a vyhlášok, ale aj zapracovanie priestorových informácií, ktoré majú priamy územný priemet stanovený podľa osobitných predpisov. Aktualizovala sa územná ochrana prírody, korigovali sa ochranné a bezpečnostné pásma dopravy a technickej infraštruktúry.
V neposlednom rade sa zapracovali aj rôznorodé prvky tvorby krajiny. Verifikovali sa pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov, spresnila sa hranica chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, aktualizovali sa jednotlivé územia ťažby a dobývania. Taktiež boli doplnené nové územne vymedziteľné javy, reagujúce na klimatické zmeny. Ochranu prírody a tvorbu krajiny vykresľuje výkres č. 6.
Klimatická agenda
Klimatická agenda je jeden zo základných motívov aktualizácie územného plánu regiónu. Nejde pritom len o spracovanie akéhosi „wishlistu“, resp. zoznamu želaní a požadovaných cieľov, ale táto filozofia je skutočne integrovaná prierezovo do všetkých kapitol plánu. Dôraz je kladený predovšetkým na zásady a regulatívy adaptácie i mitigácie voči prebiehajúcim zmenám.
V urbanizovanom prostredí sa akceleruje revitalizácia a dobudovanie prvkov zelenej i modrej infraštruktúry. Urbanistickými intervenciami sa preferuje opätovné využívanie poškodených, opustených a morálne opotrebovaných lokalít. Pri budúcich územnoplánovacích činnostiach vo všetkých obciach kraja tak bude potrebné primárne využívať regeneráciu brownfieldov.
Priestorová exploatácia bude až druhoradá. Obdobne sú nastavené aj zásady pre výstavbu, využívanie a obnovu urbanistických štruktúr s nízkou spotrebou energií. Do popredia je neustále kladená potreba implementácie nízkouhlíkových, resp. environmentálne prijateľných riešení.
V prírodnej časti krajiny sa považuje systematika ornej pôdy so závlahami a s odvodneniami za kľúčový determinant rozvoja. S dôrazom na posilnenie vodozádržnej schopnosti krajiny sa tak vytvorí prevencia povodní, dlhodobého sucha, ako aj nedostatku vody.
BSK má od roku 2021 spracované tri akčné plány, ktoré boli prostredníctvom týchto zmien a doplnkov zapracované aj do územného plánu regiónu. Metodicky citlivo a primerane mierke spracovania. Akčný plán na presadzovanie ochrany lesov, akčný plán ochrany a využívania zdrojov povrchovej a podzemnej vody a akčný plán revitalizácie krajiny s ohľadom na dôsledky klimatickej zmeny.
Pre riešené územie BSK je navyše spracovaný aj katalóg adaptačných opatrení miest a obcí kraja na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. „Okrem formulovania konkrétnych nových zásad a regulatívov v zmysle záverov a odporúčaní akčných plánov sú v grafickej časti premietnuté aj nové priestorové javy. Ide najmä o ochranné lesy, lesy osobitného určenia, ako aj o časti krajiny s vysokým stupňom potreby realizácie revitalizačných opatrení,“ dopĺňa hlavy riešiteľ.
Nová koncepcia cyklodopravy
V zmysle aktualizovanej Koncepcie územného rozvoja cyklotrás v Bratislavskom samosprávnom kraji bola komplexne prehodnotená aj sieť navrhovaných cyklotrás. Priestorovo i hierarchicky. Dôraz sa po novom kladie na vytvorenie ucelenej a spojitej cyklodopravnej infraštruktúry medzi sídlami navzájom.
Cieľom je vytvorenie kostrovej siete hlavných cyklotrás vo farebnej hierarchii tak, aby bol pokrytý celý región BSK. Pre efektívnejšiu implementáciu koncepcie do praxe je navyše 23 cyklotrás definovaných aj ako verejnoprospešné stavby. Zakreslené sú vo výkrese č. 3.
Cestná doprava
Špecifickou požiadavkou je podnet Ministerstva dopravy a výstavby SR vypustiť diaľničné kolektory. O paralelných komunikáciách diaľnic D1 a D2 dnes už totiž neuvažuje. „Paradoxne to isté ministerstvo, ktoré pred 15 rokmi žiadalo kolektory do územného plánu doplniť, dnes žiada ich vypustenie,“ zdôvodňuje Bizoň.
Okrem potreby rozšírenia Diaľnice D2 na plnohodnotný trojpruh s odstavnými pásmi v smere na Malacky, a na štvorpruh v smere na Senec po D1, bolo v tejto súvislosti potrebné prehodnotiť systémy dopravnej obsluhy miest Malacky a Stupava. Usporiadanie dopravy vyjadruje výkres č. 3.
Pre BSK významným projektom je sústava komunikácií, ktorá sa medializuje ako Obchvat obcí Malokarpatska. Nejde len o novootvorené spojenie križovatky Triblavina s Chorvátsky Grobom, ale aj o ďalšie úseky, ktorých riešenie je spresňované technickou štúdiou.
V prvom rade bude potrebné skompletizovať pripojenie nového úseku až po mesto Pezinok. Zahŕňať by však mali aj preložku cesty II/502 do polohy južných obchvatov miest Svätý Jur, Pezinok a Modra. Priniesť by mala nový, zhruba 27 km dlhý úsek novej regionálnej komunikácie.
Novým prvkom v dokumentácii je aj prepojenie spresňovaného obchvatu obcí Zálesie a Ivanka pri Dunaji s výhľadovo pripravovanou stavbou rýchlostnej cesty R1. Ide o zhruba 7,5 km dlhý úsek cez územia obcí Malinovo a Most pri Bratislave. Špecifickou intervenciou je i koridor nového premostenia rieky Moravy v polohe južného obchvatu obce Záhorská Ves.
Storočnice železníc
Regionálne železničné trate majú veľký rozvojový potenciál za predpokladu ich modernizácie, ide predovšetkým o zrýchlenie dopravy, zvýšenie početnosti spojení a modernizácie vozového parku. Ako dodáva podpredseda Inštitútu priestorového plánovania Bizoň: „Ľudstvo čaká opäť storočie železníc.“
Nejde pritom o sarkastickú poznámku pre rýchlosť výstavby našich železníc, ale o reálne zhodnotenie celkového množstva novonavrhovaných tratí. Vzhľadom na agendu klimatickej zmeny, ekologizáciu dopravy či rastúce náklady na pohonné hmoty možno očakávať alokovanie finančných prostriedkov pre rozvoj tejto formy dopravy. „A možno sa tým vlakom prevezieme až do Modry,“ s úsmevom dodáva Matúš Bizoň.
Rozvoj železníc sa dá vnímať v troch úrovniach – európskej, štátnej a regionálnej. Jednotlivé dráhy je však možné využívať na rôzne úrovne cestovných poriadkov súčasne. V rámci rozvoja vysokorýchlostných tratí sa rezervujú koridory prepájajúce Bratislavu s Budapešťou a Prahou, ako aj Bratislavu s Viedňou a Ukrajinou.
Hoci na štátnej úrovni sa len teraz začína spracovanie bilaterálnej štúdie prevedenia VRT cez územie krajín V4, zmeny a doplnky územného plánu regiónu chránia dotknuté územia pred neželenou zástavbou už teraz. Pri národne významných tratiach sa pozornosť sústredí výhradne na modernizáciu existujúcich tratí. V rámci regionálnych tratí sú však koncipované nové prepojenia, kde je to pre dopravnú obsluhu celkovej urbanistickej koncepcie BSK relevantné.
V smere na Záhorie ide o napojenie mesta Stupava z Lamača pozdĺž diaľnice D2 so severným pokračovaním až do Lozorna. Východným smerom od Bratislavy sa spresňuje predĺženie železničnej trate zo stanice Vajnory cez Chorvátsky Grob a Slovenský Grob až po napojenie na jestvujúcu trať do Pezinka.
Nová železničná trať sa spresňuje aj v Podkarpatskom rozvojom páse. Od Pezinka cez Modru a Dubovú až do Trnavského kraja, kde by sa mala pripojiť na jestvujúcu trať v obci Trstín. Týmto spôsobom bude možné alternatívne prepojiť Bratislavu s Trnavou. V neposlednom rade treba spomenúť aj nové železničné napojenie Letiska M. R. Štefánika, ako aj prípravu zapojenia filiálky pri Trnavskom mýte v Bratislave do regionálnej siete železníc.
Dáta
Popri kreovaní priestorových informácií a dotváraní textovej časti si spracovateľ vytvoril údajovú databázu o všetkých 72 obciach a 17 mestských častiach Bratislavy, ktoré majú „de iure“ taktiež postavenie obce. „Aby sme vedeli lepšie usmerňovať formovanie sídelného systému, zosumarizovali sme všetky relevantné polohové i štatistické dáta. Okrem súčasnej vybavenostnej základne, ktorú musia obyvatelia denne navštevovať fyzicky priamo v priestore, poznáme pre všetky obce kraja intenzity bytovej výstavby, indexy rastu bytov, ako aj indexy rastu obyvateľstva či demografické prognózy,“ dodáva Matúš Bizoň.
Revízia platnej dokumentácie, v rámci ktorej boli zhodnotené aj praktické skúsenosti z jej decíznej sféry územného manažmentu, zrejme položila základy aj pre tvorbu nového plánu. Niektoré zásady sa ukázali ako príliš benevolentné, iné regulatívy ako nevymožiteľné.
Mnoho vecí bolo prehodnotených už dnes. Na nový metodický prístup k tvorbe územného plánu na regionálnej úrovni si však budeme musieť ešte počkať. Nová legislatíva bude výzvou nielen pre obstarávateľov, ale aj pre projektantov. Podľa doterajších skúseností bude zrejme BSK medzi prvými priekopníkmi. Držíme palce.
Množstvo ďalších zaujímavých schém a užitočných priestorových informácií nájdete vo zverejnenom návrhu Zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu regiónu Bratislavského samosprávneho kraja.
Matúš Bizoň je priestorový plánovač, autorizovaný architekt a podpredseda Inštitútu priestorového plánovania, ktorý je spracovateľ aktualizácie územného plánu Bratislavského kraja.
