Nakupovanie, parkovanie, gastro a kino pod jednou strechou bolo znakom úspechu. Dnes nákupné centrá v Bratislave stavajú na polyfunkcii vrátane ponuky verejných priestorov alebo prístupu k nim.

Všetky cesty vedú do Ríma, hovorí sa v prenesenom význame, keď viacero rôznych snažení vedie do jedného cieľa. To isté možno povedať o nakupovaní v obchodných centrách a v ich predchodcovi – štátnej sieti obchodných domov Prior.

Vznikla v 60. rokoch minulého storočia a fungovala v desiatkach budov v bývalej československej federácii. Výstavba Priorov a nákupných centier ovplyvnila a ovplyvňuje verejný priestor v krajských a okresných mestách na desiatky rokov.

Stavia architektov, prevádzkovateľov a majiteľov pred náročnú úlohu. Koncept nákupného centra má byť ekonomicky úspešný, ekologicky udržateľný a architektonicky (nielen vizuálne a materiálovo) zaujímavý. Má aj vnútorne koordinovať pohyb zákazníkov i tovaru a priestorovo umožniť jeho efektívnu prezentáciu. A samozrejme harmonicky komunikovať so svojím okolím, či sa nachádza na okraji mesta alebo v jeho centre.

Nákupné centrum Bory, 2014
Nákupné centrum Bory, 2014 | Zdroj: Miro Pochyba

Slovenskí odborníci budovali nákupný reťazec

Sieť obchodných domov Prior mala v plánovanej ekonomike Československa viacero rozmerov. Za súčasť uvoľnenia pomerov v centralizovanom štáte možno považovať fakt, že generálne riaditeľstvo reťazca obchodných domov bolo v Bratislave, čo otváralo dvere modernizácii obchodných činností aj prevádzok na Slovensku a dávalo priestor pre mnohých odborníkov.

Budovu Prioru na bratislavskom Kamennom námestí s predajnou plochou 12 500 m² otvorili ako plnosortimentový obchodný dom v novembri 1968. Okrem obchodných priestorov mala aj eskalátor či známu zvonkohru na bočnej fasáde. Značka Prior prežila zmeny v ekonomike po roku 1989 aj rozdelenie federácie (1993). Kupujúci ju naďalej nájdu na Slovensku i v Českej republike.

Obchodný dom ako výzva

Areál obchodného domu, spojovacia budova a hotel na Kamennom námestí sa stali príležitosťou pre architekta Ivana Matušíka na tvorbu nadčasovej architektúry, ktorá je ikonická pre centrum hlavného mesta. Za areál spolu s administratívnymi budovami na Špitálskej ulici dostal prestížnu Cenu Dušana Jurkoviča.

Matušík bol autorom ďalších obchodných domov reťazca Prior – v Nitre, Žiline a Leviciach – aj bratislavskej Novej tržnice na Trnavskom mýte či obchodného domu Slimák. Súčasťou mestskej identity východoslovenských Košíc sa stal v roku 1968 obchodný dom Prior na Hlavnej ulici.

OD Urban v Košiciach (2021)
OD Urban v Košiciach (2021) | Zdroj: Arkon

Košický Prior bol dielom českej architektky Růženy Žertovej a akademickej sochárky Jany Bartošovej- -Vilhanovej, ktorá navrhla fasádu. Po rekonštrukcii za 20 miliónov eur, ktorá sa sústredila na optimalizáciu funkcií a prevádzky, si zachoval historickú fasádu s 3D kazetami z vibrovaného betónu. Zákazníkom sa otvoril na jar 2021 s novým názvom Obchodný dom Urban a predajnou plochou 8-tisíc m².5,5 milióna československých korún minuli na nákupy zákazníci v deň otvorenia Prioru v Bratislave

S významným zadaním od štátu sa muselo popasovať vedenie a personál Obchodného domu Mladosť (1964) v Partizánskom na Námestí SNP. Fasádu mal zo svetlého prírodného brizolitu s plastikou, postavili ho za 7,5 milióna československých korún.

Ako napísali vtedajšie mestské noviny Úderník, ako novinku v ňom zaviedli samoobslužný predaj priemyselného tovaru. Ak sa osvedčí, preberú ju ostatné obchodné domy v Československu. O dva roky ho premenovali na obchodný dom Prior a v roku 1968 získal titul Najlepší obchodný dom Prior v ČSSR.

Eperia Shopping Mall – 2. etapa v Prešove (2021).
Eperia Shopping Mall – 2. etapa v Prešove (2021). | Zdroj: J&T REAL ESTATE, a. s.

Kupujúci „vzali Prior útokom“

Napriek tomu, že bývalý režim oficiálne nemal rád konzumný „kapitalistický“ spôsob života, dobová tlač vtedy napísala, že bratislavskú budovu Prioru počas otvorenia v roku 1968 museli chrániť štyri nákladné autá. Vytvorili koridor pre kupujúcich, ktorých v ten deň prišlo 40-tisíc a nakúpili za 5,5 milióna československých korún.

Záujem o spotrebný tovar bol obrovský. Na tie časy sa v rámci príprav uskutočnila veľká logistická a zásobovacia operácia – tovar zvážali do obchodného domu pol roka pred otvorením. Smeroval najprv do podzemia s prístupom cez rampu, takže základná manipulácia s ním nezabrala prepotrebnú predajnú plochu.

Potenciál bratislavského trhu vytvára polyfunkcia

Najnovšie polyfunkčné Nivy centrum (2021) na Mlynských nivách od developera HB Reavis otvorili po vyše 50 rokoch po sprevádzkovaní Prioru v Bratislave.

V prvých týždňoch prekonal počet návštevníkov milión. Ešte pred ním postavili investori Polus City Center (dnes Vivo!), Aupark, Central, Avion Shopping Park, Euroveu, Bory Mall a ďalšie menšie nákupné centrá v polmiliónovom hlavnom meste, do ktorého denne prichádza veľký počet pracujúcich z okolitého regiónu aj návštevníkov.

POLUS Bratislava
POLUS Bratislava
| Zdroj: Dušan Fischer

S rastúcim potenciálom nákupných centier súvisí aj využitie priestoru na rôzne prezentačné akcie, stretnutia v kaviarňach či v reštauráciách, čo podporuje spoločenský život v meste. S nákupným centrom sa spája aj realitný obchod roka 2021.

Finančníci zo spoločnosti Wood & Company kúpili za 450 miliónov nákupné centrum Aupark v bratislavskej Petržalke od firmy Unibail-Rodamco-Westfield (URW). Aupark Bratislava s hrubou prenajímateľnou plochou 59 600 m² navštívilo 11,8 milióna ľudí (v roku 2019). Zásah do fungovania nákupných centier a obchodu všeobecne predstavovala pandémia koronavírusu. Až uvoľnenie opatrení v roku 2021 opäť otvorilo brány obchodov naplno.

Úspešné centrum musí byť čisté, bezpečné a mať svojho génia loci. (Viktor Ondrášek, HB Reavis)

Šiť na mieru pre zákazníka

„Úspešné centrum musí byť čisté, bezpečné a mať svojho génia loci. Potom je aj obľúbené, aj navštevované,“ povedal riaditeľ developmentu v spoločnosti HB Reavis Viktor Ondrášek. Za úspechom komplexu Nivy centrum vidí kombináciu nákupného centra, autobusovej stanice, zelenej strechy a gastrozóny, čo vytvorilo nadčasovú destináciu. Vzniku centra predchádza dôkladná rešerš – demografický a sociologický prieskum, analýza dostupnosti, na akú skupinu bude centrum cieliť a kde ho situovať.

„Tak vie ušiť developer potenciál nákupného centra na mieru podľa cieľovej skupiny a naviazať na to aj skladbu nájomníkov, ktorá je pre úspešný koncept centra rovnako kľúčová. Konkrétna podoba sa potom už líši od mesta k mestu,“ konštatoval.

Juraj Jančina, autor Auparku
Juraj Jančina, autor Auparku | Zdroj: Miro Pochyba

Treba ponúknuť pridanú hodnotu

Polyfunkčná je Eurovea (nákupné centrum, promenáda a park pri rieke Dunaj v susedstve Mosta Apollo, súčasťou je hotel Sheraton). Jej zónu developer JTRE aktuálne rozširuje na veľkomestskú štvrť. Dokončil hrubú stavbu nákupného centra aj s fasádami, konštrukciu a zasklenie mohutného svetlíka pripomínajúceho tok Dunaja.

Stavebne je dokončené aj prepojenie existujúceho nákupného centra (2010, Ballymore Group) s novou časťou a postupne sa začínajú uzatvárať steny pri mrakodrape Eurovea Tower. „V interiéri sú hotové všetky rozvody, sú osadené výťahy a eskalátory, pripravené sú aj priestory pre nájomcov. Ukladá sa kamenná dlažba a v pasáži realizujeme montáž podhľadov,“ informoval výkonný riaditeľ developera Pavel Pelikán.

Nákupné centrá priamo v Bratislave musia podľa neho ponúknuť aj inú pridanú hodnotu ako len obchody a nakupovanie. Samozrejmosťou je aj výborná dopravná dostupnosť a správny mix nájomcov. Ten závisí od cieľovej skupiny, umiestnenia nákupného centra v súvislosti s vybavenosťou v okolí aj od kúpnej sily v danom meste alebo regióne.

V názore na pridanú hodnotu nákupného centra pre zákazníka sa s výkonným riaditeľom JTRE Pavlom Pelikánom zhodne aj manažérka nákupného centra Aupark Veronika Košická. Podľa nej má podobu rôznych zaujímavých a sezónnych marketingových aktivít či zliav a zabezpečenia plnohodnotného trávenia voľného času. Aby si nákupné centrum vybudovalo silnú pozíciu na trhu a bolo konkurencieschopné v náročnom prostredí, ako je Bratislava, treba sa zamerať na viacero strategických pilierov.

„Výrazne môže k úspešnosti centra pomôcť jeho lokalita a jednoduchá dostupnosť autom či mestskou hromadnou dopravou. Do povedomia verejnosti sa však zapíše najmä vďaka atraktívnemu mixu nájomcov, ktorý dokáže vyhovieť aj požiadavkám náročných klientov,“ priblížila Košická.

V Bratislave dominujú moderné nákupné centrá. Čoraz viac Slovákov nechodí do nákupných centier iba na nákupy, ale vyhľadávajú aj zábavu, relax, kulinárske či rôzne iné zážitky. Každý majiteľ či prevádzkovateľ nákupného centra kontinuálne vyhodnocuje výkonnosť a hľadá cestu k zvýšeniu efektivity a návštevnosti. Možnosť rozšírenia nákupného centra patrí do škály prístupov, ktoré vedú k tomuto cieľu.