Vládne návrhy zákona o výstavbe a zákona o územnom plánovaní z dielne vicepremiéra pre legislatívu Štefana Holého (Sme rodina) prešli prvým čítaním v polovici februára 2022. Aktuálne majú pred sebou druhé čítanie.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OľaNO) avizoval po prvom čítaní, že poslanci klubu vládnej strany OľaNO podajú k návrhom stavebnej legislatívy pozmeňovacie návrhy. Envirorezort by mal predložiť do Národnej rady SR návrh zákona o krajinnom plánovaní.
Postoj developerskej obce k novej stavebnej legislatíve je jasný, jej prijatie považuje za prioritu. Pred schválením vo vláde prešli v roku 2021 návrhy cez dve kolá intenzívneho pripomienkového konania.
„Je potrebné dotiahnuť tento proces do konca. Nie je to finálny krok, v ktorom zákony vstúpia do platnosti. Bude treba ešte novelizovať ďalších vyše 40 zákonov. Je možné, že novelizácie ukážu, čo treba doladiť,“ povedal pre ASB výkonný riaditeľ bratislavského Inštitútu urbánneho rozvoja Juraj Suchánek. Jeho členmi sú aj veľké developerské firmy.
V súvislosti s návrhmi zákonov pripomenul aj dlhú legisvakančnú lehotu, čo je obdobie medzi platnosťou a účinnosťou zákonov. Odhaduje sa, že zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní by mal nadobudnúť účinnosť v januári 2024.
„Čiže ak sa dovtedy zistia nedostatky, bude čas na ne reagovať. Zároveň bude treba spracovať vyhlášky k zákonom a pripraviť vznik nového Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR,“ doplnil s tým, že odkladanie prijatia novej legislatívy znamená posunutie reťazca úloh do budúcnosti.
Novelizácia stavebného zákona pôvodne z roku 1976 by bola len drobným riešením, ktoré neodstráni systémové chyby. Zdôraznil, že kozmetické úpravy nezmenia koncepciu platného stavebného zákona.
Bratislavský realitný trh je najväčší na Slovensku. Pre developerov, ktorí podnikajú na území hlavného mesta, je veľmi dôležitá redukcia povoľovacích konaní. Jedna stavba by mala mať jedno konanie, čím sa zredukujú obštrukcie pri zachovaní práv všetkých účastníkov konaní. Tí budú môcť prejaviť svoje záujmy, o ktorých sa bude musieť rokovať.
„Vítame vznik zákona o územnom plánovaní, kde má následne vzniknúť metodika na tvorbu územných plánov. Tie majú byť jasné, jednoznačné. Mala by sa vylúčiť možnosť alternatívneho výkladu,“ konštatoval Suchánek.
O možnosti, aby návrh územného plánu zóny vypracoval developer, povedal, že by to bolo za predpokladu, že obec s tým na začiatku súhlasí, nie je to však jej povinnosť.
Návrh zákona o územnom plánovaní prináša pre Bratislavu a východoslovenské Košice možnosť tzv. metropolitných územných plánov, čo si vyžiada dohodu vyšších územných celkov, magistrátov miest aj dotknutých obcí.
Štát do tohto procesu nebude vstupovať. Suchánek reagoval, že funkčné územie hlavného mesta nekončí na hranici jeho katastra. Na bratislavských predmestiach je povoľovanie novej výstavby pružnejšie a rýchlejšie. Masová výstavba v okolí však prináša množstvo negatívnych javov, ktoré zasiahnu aj územie hlavného mesta.
Názor Juraja Šujana, poradcu bratislavského primátora pre rozvoj mesta, územné plánovanie a komunikáciu s developermi:
„Pozitívne hodnotíme, že návrhy zákonov vo verzii schválenej v januári vládou sú pre samosprávy podstatne priaznivejšie ako ich prvá verzia. Návrh zákona o územnom plánovaní prináša viaceré potrebné zjednodušenia, výrazné benefity pre Bratislavu a jej metropolitný región. Odstraňuje väčšinu pôvodne navrhovaných ingerencií štátu do samosprávnych kompetencií.“
„Problematickými sa nám javia skôr viaceré ustanovenia návrhu zákona o výstavbe. Možné komplikácie vidíme najmä pri nábehu novej legislatívy v súvislosti s digitalizáciou územného plánovania a konania o stavebnom zámere a s pripravenosťou nielen IT prostredia, ale aj štátnej a verejnej správy všeobecne.“
