BRATISLAVA. Životaschopné podniky by mali mať možnosť požiadať súdy o poskytnutie dočasnej ochrany aj po termíne, ktorý stanovuje aktuálne platný zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii. Legislatíva prijatá ešte na jar tohto roka stanovuje, že ak o ukončenie dočasnej ochrany nepožiada podnikateľ skôr alebo o jej zániku nerozhodne súd, dočasná ochrana zaniká 1. októbra, prípadne na konci roka 2020. Ministerstvo spravodlivosti však do medzirezortného pripomienkového konania predložilo návrh zákona o dočasnej ochrane životaschopných podnikov, ktorý síce z aktuálne platnej legislatívy vychádza, avšak možnosť požiadať o dočasnú ochranu už časovo neobmedzuje. Účinnosť zákona sa navrhuje od začiatku budúceho roka. „Tento právny inštitút je určený pre životaschopné podniky, ktoré sa ocitli spravidla vo veľmi vážnej finančnej situácii, v dôsledku ktorej je ohrozená nielen súčasná, ale najmä budúca možnosť prevádzkovania podniku (going concern), sú ohrozené existujúce pracovné miesta, know-how podniku, schopnosť uhrádzať pohľadávky veriteľov v súvislosti s prevádzkovaním podniku a podobne,“ objasňuje rezort v predkladacej správe. Okrem právnej úpravy dočasnej ochrany sa navrhuje aj zmena právnej úpravy malého konkurzu v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá má za cieľ zefektívniť a zatraktívniť právnu úpravu tzv. „malého konkurzu“ a umožniť tak realizáciu rýchleho a efektívneho likvidačného konania. Podľa návrhu zákona sa dočasná ochrana poskytne v pomerne rýchlom a formálnom súdnom konaní podľa vzoru registrových konaní, a to na obdobie dvoch mesiacov, s možnosťou jej predĺženia na nasledujúce štyri mesiace. „Dočasná ochrana má poskytnúť podnikateľovi najmä priestor na sanáciu podnikateľskej činnosti tým, že sa mu poskytuje pasívna a aktívna konkurzná imunita, exekučná imunita, ako aj imunita pred výkonom zabezpečovacích práv, obmedzuje sa možnosť započítania spriaznených pohľadávok, zavádza sa dočasný zákaz ukončenia zmlúv pre „starý dlh“, lehoty na uplatnenie nárokov spočívajú, zakazujú sa majetkové dispozície na úkor veriteľov, zavádza sa prednostné uhradenie „nového dlhu“ z prevádzky podniku a súčasne sa vyzdvihuje spoločný záujem veriteľov,“ vymenúva ministerstvo. Predložená legislatíva upravuje aj ukončenie a zánik dočasnej ochrany. Zrušiť ju môže aj súd na základe vlastného podnetu, ako aj na základe kvalifikovaného podnetu, ktorý môže podať akýkoľvek subjekt. Všetky úkony vo vzťahu k dočasnej ochrane by mal podnikateľ realizovať prostredníctvom na to určených formulárov. Pre podniky pod dočasnou ochranou sa novým zákonom zavádza i možnosť úverového financovania za účelom zachovania ich prevádzky. Cieľom zavedenia, respektíve úprav „malého konkurzu“ je zase podľa rezortu zlepšiť kľúčové parametre týkajúce sa likvidačných konaní. Inšpiráciou mu pritom bola právna úprava osobného bankrotu. V malom konkurze sa upravuje pôsobnosť správcu skôr ako administrátora konania, kde riešenie miery uspokojenia jednotlivých veriteľov, ako aj obsah majetkovej podstaty, je viac postavené na iniciatíve veriteľov. „Konkurz v prípade malého konkurzu je likvidačným konaním, v ktorom záujem na pokračovaní v prevádzke podniku je zanedbateľný, respektíve neexistuje, a tento jednoznačne prevyšuje záujem veriteľov na uspokojení ich pohľadávok,“ vysvetľuje ministerstvo.