Historický dom z roku 1887, jedna rodina a veľa priestoru na streche garáže – pre dizajnérku Martine Brisson, ktorá sa väčšinou venuje návrhu interiérov, bolo riešenie terasy uprostred mesta výzvou, ktorá sa neodmieta.
Práca si získala zaslúžené ocenenie laickej i odbornej verejnosti. Kanadskému projektu, ktorý vznikol v spolupráci s krajinnou architektkou Roxanne Miller zo štúdia Verdigo, udelili cenu za najlepšiu terasu a záhradný dizajn pre súkromnú rezidenciu v rámci súťaže Grands Prix du Design v Quebecu. Projekt sa nachádza v štvrti Le Plateau-Mont-Royal, ktorá je mestskou časťou mesta Montreal a zároveň najhustejšie obývanou štvrťou v Kanade. Priestoru na súkromné zelené oázy tu teda naozaj nie je nazvyš – o to väčšiu cenu má práca Martine Brisson.
Aj uprostred mestskej zástavby sa dá vytvoriť útulná exteriérová terasa plná zelene a slnka, a pritom spoľahlivo chránená pred páľavou.
Dynamika v malom priestore
Keď už sme v úvode spomenuli výzvu, skutočným orieškom bolo vytvoriť príjemné a vľúdne exteriérové prostredie s jednoduchou „logistikou“ medzi domom a garážou, ktorá je samostatným objektom, pristaveným k pôvodnej stavbe dodatočne asi pred desiatimi rokmi. Obytná časť domu nemá priamy vstup do garáže a zároveň sa nachádza v inej úrovni. Samotná dostavba určená na parkovanie, ktorá zaberá značnú časť pozemku, má vlastnú strechu situovanú v rôznych výškach. Aby došlo k vzájomnému prepojeniu, rozdelila architektka terasu na štyri úrovne, a to pri vstupe do garáží, v úrovni obývacej izby (samotného domu, respektíve obytného priestoru), záhradnú a, nakoniec, aj zónu vyhradenú na varenie a jedálenskú časť. Takto sa podarilo oddeliť jednotlivé funkcie, ale zároveň zdynamizovať celú outdoorovú zónu nad garážami. Tou najdynamickejšou je práve časť, v ktorej rodina zvyčajne stoluje pod šírym nebom, nachádza sa totiž v najvyššom bode terasy. Exteriérový „lounge“ kútik určený na relax je situovaný najnižšie, poskytuje preto intímne a útulné útočisko pred svetom.
« KVETINY, PRIPOMÍNAJÚCE DIVO- RASTÚCU FLÓRU, SÚ ÚHĽADNE ZORADENÉ V KOVOVÝCH ČI DREVENÝCH ČREPNÍKOCH. VYTVÁRAJÚ TAK POMYSELNÉ HRANICE JEDNOTLIVÝCH FUNKČNÝCH ZÓN. »
| V noci získava strešná terasa úplne inú, ešte podmanivejšiu atmosféru, za čo vďačí najmä bodovému a pásovému osvetleniu, … | … ktoré je starostlivo nasmerované na komunikačné línie či kľúčové pobytové časti dvora. | Z najvyššej časti terasy, ktorá je na jednej úrovni s bytom majiteľov, sa schodiskom dostanete až k dverám do garáže. |
S vôňou borovice
Hlavnou požiadavkou investorov bolo zachovanie súkromia – v rušnej lokalite uprostred hustej zástavby okolitých domov. Od projektu tiež očakávali, že ponúkne toľko zelene, koľko len bude možné. Záhradná architektka zvolila najmä kvitnúce rastliny, ktoré nevyžadujú veľkú a náročnú starostlivosť a súčasne dobre znášajú priame slnko. Práve kvety dávajú minimalistickému štýlu terasy luxusný, ba trochu rozmarný nádych. Jednoduchosť exteriéru podčiarkuje široké využitie borovicového obkladu, doplneného prvkami z tmavého kovu. Ten sa stará o konzistentný vzhľad jednotlivých funkčných zón a zároveň vytvára kontrast medzi prírodným a mestským. Borovicové drevo sa použilo na podlahe, stenách, kvetináčoch, ale aj na tieniacich prvkoch a pergole. V debnách z čiernej ocele s integrovaným svetlom sú zasadené rôzne rastliny, pričom zelený porast vytvára prirodzenú bariéru medzi priestorom, kde sa varí, a komunikačnou zónou. Outdoorová kuchyňa si tak zachováva privátny charakter. Centrálnym kúskom vnútorného strešného „dvora“ je pergola zhotovená z kovu a borovicového dreva. Jej lamely, zavesené na hliníkovej konštrukcii, poskytujú pri varení či stolovaní potrebný tieň, ale takisto vytvárajú pôsobivú hru rovnomerných línií, rozplývajúcich sa v jantárovom svetle. Drevené lamely sú inštalované aj vo zvislej rovine, kde slúžia ako paraván na zachovanie súkromia pred zrakmi susedov. Celá strešná scéna je koncipovaná tak, aby v rozličných úsekoch dňa ponúkala inú náladu a iný zážitok. V noci sa jej charakter mení od základov, a to vďaka starostlivo plánovanému systému osvetlenia. Možno ho nastaviť do rôznych polôh, od relaxačnej až po slávnostnú. Vďaka zabudovaným bodovým a pásovým svietidlám tak vnútorný dvor večer zakaždým ovládne čarovná atmosféra.
Martine Brisson
Dizajnérka, ktorá brilantne balansuje na pomedzí interiéru a architektúry, je známa tým, že sa pred samotným návrhom priestoru zaujíma o „obálku“, teda samotnú stavbu, ktorá definuje interiér. Pôvodne pracovala ako módna dizajnérka, ale aj ako operná sopranistka či multidisciplinárna umelkyňa. Turné, ktoré podnikla po celom svete, a s ním spojené cestovateľské zážitky postupne kultivovali jej zmysel pre dizajn a lásku k architektúre a interiérom. Terrasse VF však nie je jediným projektom, za ktorý sa dočkala ocenenia. Za sebou má totiž dva ďalšie úspešné projekty terás. Podobne ako iní architekti, aj ona rada pracuje so svetlom, s vetrom, vegetáciou i problémovým terénom.
