Keď ministerstvo zdravotníctva ešte v roku 2018 vyhlásilo verejné obstarávanie na búranie nemocnice na Rázsochách, cenu odhadovali na 17,5 milióna eur bez DPH. Kritériom na výber firmy bolo aj percento recyklácie, ktoré sa stalo stredobodom sporov.

Do súťaže sa prihlásili tri firmy, ktorých sľuby v súvislosti s recykláciou sa diametrálne odlišovali. Nakoniec ju vyhrala dvojica firiem Metrostav – Mrozek, ktorá sľúbila recykláciu na úrovni sto percent, čo sa však mnohým odborníkom zdalo nereálne.

„Reálnych je zhruba 90 až 99 percent,“ hovorí špecialista zo spoločnosti Strabag Radoslav Zajac. Existujú totiž materiály, ktoré sa recyklovať nedajú.

Rázsochy sa začali búrať už v auguste minulého roka a ich posledná časť definitívne zmizla v polovici februára. Z pôvodných desiatich stavebných objektov už nestojí ani jeden, všetky vrátane najväčšieho bloku nemocnice koncom februára zbúrali. Na mieste má vyrásť nová nemocnica. Podľa bývalej ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej by sa to malo stať do roku 2024. Odhadované náklady na novú nemocnicu vrátane búracích prác sa môžu vyšplhať na 263 miliónov eur.

Koľko odpadu sa recykluje

Presné štatistiky o recyklácii stavebného odpadu u nás neexistujú a názory odborníkov a ľudí z praxe na jeho objem sa značne líšia.

„So súčasnými kapacitami a informačnými zdrojmi je takmer nemožné presne monitorovať životný cyklus každého odpadu a zaviesť účinný systém stimulov,“ uvádza Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP).

To by sa malo zmeniť po zavedení informačného systému odpadového hospodárstva. Ten sa podľa Martina Haluša z Inštitútu environmentálnej politiky na MŽP zrealizuje do apríla tohto roka, jeho cena je zhruba šestnásť miliónov eur.

„Na Slovensku sa stavebný odpad nerecykluje dostatočne, až 90 percent končí na skládkach, niektorý aj na čiernych skládkach,“ tvrdí Peter Kohan, riaditeľ spoločnosti Rolta, ktorá sa zaoberá aj recykláciou stavebného odpadu.

Podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov na Slovensku Pavla Kováčika sa u nás recykluje iba 20 až 30 percent materiálu. Možnosti sú však podľa neho oveľa vyššie.

Riešeniu by pomohlo nastavenie podmienok na recykláciu vo verejnom obstarávaní. Napríklad stanovením minimálneho objemu recyklácie, ktorý musí firma pre úspech v súťaži splniť, ale aj hodnotenie odborníkov, či je sľúbená úroveň recyklácie technicky možná.

Bez súhlasov niet štatistiky

Dostupnosť údajov o recyklácii stavebného odpadu sa na celom Slovensku pohybuje okolo 50 percent. Špecialista spoločnosti Strabag R. Zajac si myslí, že sa u nás recykluje viac, než sa obvykle uvádza. [Nejde o firmu Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo, ktorá sa prihlásila do súťaže na búranie nemocnice na Rázsochách, obidve však patria do rakúskeho koncernu Strabag SE – pozn. TREND].

„V prípade našej firmy, ktorá sa zameriava najmä na recykláciu asfaltových zmesí, preukazujeme materiálne zhodnocovanie nad úrovňou 90 percent,“ dodáva R. Zajac.

Skreslenie reálnych údajov o recyklácii stavebného odpadu spôsobuje najmä to, že niektorí menší prevádzkovatelia drvičiek nemajú vybavený súhlas príslušného krajského úradu životného prostredia, pretože o tejto povinnosti nevedia, prípadne pre nich predstavuje takú administratívnu záťaž, že sa k tejto činnosti radšej nepriznávajú.

„Okrem toho, čím sú stavebné firmy menšie, tým menšiu majú znalosť o evidencii a ohlasovaní odpadu. Preto si myslím, že na Slovensku končí na skládkach reálne oveľa menšie percento stavebného odpadu, než nám ukazujú oficiálne štatistiky,“ myslí si odborník.

„Na skládkach končí reálne oveľa menej stavebného odpadu, než nám ukazujú oficiálne štatistiky,“ myslí si Radoslav Zajac, špecialista spoločnosti Strabag.Zdroj: Strabag

Vyhodiť do lesa sa nevypláca

Ceny za recykláciu stavebného odpadu bez dopravných nákladov na presun techniky sa podľa odborníkov zvyčajne pohybujú v rozpätí od tri a pol do päť eur za tonu. Poplatky však môžu byť aj vyššie. Firma Rolta recykluje stavebný odpad za cenu od päť do pätnásť eur za tonu podľa druhu materiálu. Najlacnejšia je zemina a kamene, najdrahšie sú izolačné materiály.

Skládkovanie je podľa R. Zajaca už dlhší čas najdrahšia forma zneškodňovania odpadu, preto firmy nie sú motivované zneškodňovať odpad týmto spôsobom.

Pri skládkovaní stavebného materiálu môže byť cena na úrovni 30 až 50 eur za tonu, pričom len poplatok do Environmentálneho fondu predstavuje sedem eur. Je teda jasné, že tento spôsob likvidácie odpadu nie je výhodný.

V prípade, že vykonávateľ búracích prác sa rozhodne uložiť odpad na nelegálnu skládku, hrozí mu pokuta až do výšky 350-tisíc eur.

Čo sa dá recyklovať

Napriek tomu, že väčšina stavebného odpadu je neškodná, existujú výnimky. Problém môže vzniknúť napríklad pri rekonštrukcií ciest, na ktoré použili zmesi s dechtom. Problematické môže byť aj búranie budov, v ktorých bol azbest.

Na recykláciu je najvhodnejší betón, najmenej vhodná je tehla. „Veľmi dobré skúsenosti sú s vyfrézovanými asfaltovými zmesami. Určite sa dá dobre použiť aj kamenivo z drveného betónu,“ hovorí R. Zajac.

„Na Slovensku sa stavebný odpad nerecykluje dostatočne a niektorý končí aj na čiernych skládkach.“ 

Platí pravidlo, že čím je zdrojový odpad homogénnejší, tým sa aj ľahšie recykluje. Osobitnou skupinou sú zeminy, ktoré tvoria v rámci stavebného odpadu najväčší objem. Podľa zákona o odpadoch sa s nimi musí nakladať ako s odpadom, ak ich opätovne nepoužijú na stavbe, z ktorej pochádzajú.

V tomto prípade ide o prírodný materiál, ktorý možno bez problémov opakovane použiť. No legalizácia takéhoto použitia predstavuje administratívnu záťaž navyše. Najzložitejšie na recykláciu sú olovené rúrky a asfaltové lepenky.

Železo vyhráva

Materiály na báze ocele a železa sa v celosvetovom meradle recyklujú zo všetkých odpadov najviac. Je to spôsobené ich rozšíreným používaním v konštrukciách. Ďalší dôvod je to, že sa recyklujú pomerne ľahko, pretože sa v rámci odpadu ľahko triedia. Či už magneticky, alebo mechanicky. Akýkoľvek oceľový odpad možno recyklovať na plnohodnotný nový stavebný materiál. Dobre sa dajú recyklovať aj drevné materiály. Z odpadu, ktorý vznikol pri ich spracovaní, sa vyrábajú drevotrieskové dosky na obklady, izolácie alebo sa využívajú ako pomocný materiál či na výrobu nábytku.

V menšej miere sa z kvalitného dreva zhotovujú dosky a stĺpy. Štiepky môžu poslúžiť ako vhodná náplň do betónu alebo ako dekorácie pre záhradnú architektúru.

Zo zdravého dreva sa dajú vyrobiť krovy, obklady, výplne dverí či podlahy. Napokon, drevo slúži aj ako zdroj energie pri spaľovaní, čo sa takisto zaraďuje k zhodnocovaniu.

Nedôvera ku kvalite

Pri recyklácii je dôležité aj to, či ide o budovu alebo dopravnú stavbu, prípadne či sa dá recyklovaný stavebný materiál opätovne použiť na rovnaký účel, na aký bol určený.

V stavebníckom odvetví ide často o odpad, ktorý sa po recyklácii dá zabudovať znovu. Výsledná látka však nie je vždy rovnako kvalitná ako z primárnych surovín.

Práve nedostatočná dôvera v kvalitu recyklovaných materiálov je jeden z faktorov, ktoré bránia ich väčšiemu využívaniu.

Z tohto pohľadu je dôležité aj to, z akých materiálov a akými technologickými postupmi stavbu postavili. Ideálne by bolo, keby sa už pri návrhu stavebného výrobku a spôsobu jeho využitia dbalo na to, ako sa bude dať po skončení životnosti materiálovo zhodnotiť.

Ak sa už pri návrhu bude pamätať na to, že stavebný výrobok sa po skončení životnosti bude musieť recyklovať, zvýši sa šanca, že sa to naozaj stane.

Recyklácia ako výdavok

Téma recyklácie zaujíma najmä väčšie firmy, ktoré už istú formu environmentálneho manažmentu zaviedli.

Objednávatelia by sa mali podľa odborníkov o tému búrania zaujímať, pretože práve oni sa podľa zákona považujú za pôvodcov stavebného odpadu. Aj preto majú za nakladanie s ním najväčšiu zodpovednosť.

Objednávatelia búrania sa podľa P. Kohana o recykláciu zaujímajú, ale je to pre nich výdavok navyše a neradi ho uhrádzajú.

Ambiciózne plány EÚ

Problém stavebného odpadu sa objavil aj v kľúčovom ekologickom dokumente Európskej komisie – v Európskej zelenej dohode. V rámci Únie tvorí stavebný odpad až jednu tretinu všetkého vytvoreného odpadu.

EÚ plánuje v obehovom hospodárstve zaviesť povinný podiel recyklovaného obsahu v konkrétnych výrobkoch. V Európskej zelenej dohode sa ako príklad materiálov, ktoré treba recyklovať, spomínajú obaly, automobily, ale aj stavebný materiál a batérie.

„Komisia stále pokračuje v novom akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, v ktorom kladie osobitný dôraz na priemyselné odvetvia náročné na zdroje,“ uvádza vedúca tlačového tímu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková.

Európa by sa podľa dokumentu mala do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Mali by k tomu prispieť zásady obehového hospodárstva vrátane správneho nakladania so stavebným odpadom.

Rámcová smernica EÚ o odpade z roku 2008 stanovila záväzok recyklovať a opätovne využívať najmenej 70 percent stavebného odpadu podľa hmotnosti. Tento zámer potvrdzujú aj neskoršie dokumenty Bruselu.

Komisia chce rozpracovať ďalšiu legislatívu v oblasti odpadu počas roka 2020. V rovnakom termíne plánuje revidovať pravidlá pre legálny aj nelegálny vývoz odpadu za hranice. Novú priemyselnú stratégiu a akčný plán pre obehovú ekonomiku predkladá v marci.

Práve akčný plán obehovej ekonomiky by sa mal sústrediť hlavne na materiálovo náročné odvetvia, ako je stavebníctvo.