Areál trnavského cukrovaru síce zahŕňa budovy, ktoré sa stali národnými kultúrnymi pamiatkami, no ako celok už roky chátra. Trochu tým aj neguje rozvoj a skrášľovanie vedľajšej centrálnej zóny mesta. V najbližšom období sa to má zmeniť, majiteľ môže pokročiť so svojimi zámermi po tom, čo radnica schválila zmenu územného plánu.

Cukor sa v trnavskej fabrike prestal vyrábať ešte v roku 2004. V minulosti pritom bola najväčšou v Uhorsku a neskôr v Československu. V rozvoji ju nezastavil ani masívny požiar na konci 19. storočia – naopak po roku 1900 a vybudovaní nových objektov zažila svoje najslávnejšie obdobie.

Obrovský areál vedľa historického centra už dlho čaká na svoje využitie. V posledných rokoch sa hovorilo o niekoľkých zámeroch, ale územie nemenilo svoju tvár. Sídli tu len zopár menších prevádzok a v areáli sa tiež nachádza niekoľko skladových priestorov.

Majiteľom celého objektu je spoločnosť United Industries známeho podnikateľa Eduarda Šeba, ktorý cukrovary skupoval aj v iných slovenských mestách. V minulosti podnikal aj s Jurajom Širokým, dnes sa venuje najmä biznisu s vínom.

Nutnosť postaviť kruhovú križovatku odpadla

Zóna Cukrovar sa ešte v roku 2007 zmenila z priemyselného územia na polyfunkciu, no projekt, ktorý počítal s výstavbou bytov, športovísk či kultúrnych zariadení, sa nerealizoval.

Mesto podmieňovalo výstavbu vybudovaním okolitej dopravnej infraštruktúry, vrátane veľkej kruhovej križovatky či napojenia na centrum, čo investorovi vzhľadom na očakávané vysoké náklady vrátane prekládky sietí nebolo po vôli.

Trnavská radnica vlani avizovala, že chystá zmenu územného plánu zóny. Tá napokon prešla vo februári tohto roka, nutnosť stavať najprv križovatku medzi ulicami Šrobárova, Trstínska, Terézie Vansovej a Hospodárska z plánu vypadla.

„Sme radi, že mesto zregulovalo územie po novom tak, aby sa v ňom dal realizovať akýkoľvek zámer. Nebolo férové, aby sme pred prvým štvorcovým metrom výstavby museli najprv investovať tri milióny do križovatky, ktorá s touto zónou nesúvisí. Svedčí o tom aj fakt, že za 10 rokov platnosti doterajšej nezmyselnej regulácie nebol v tomto území realizovaný žiadny investičný zámer, pričom ide o centrum krajského mesta,“ hovorí pre TREND Reality Martin Vinarčík zo spoločnosti United Industries.

Územie má vyše 21 hektárov, z toho asi 11 hektárov je určených na funkciu bývania s doplnkovým zastúpením občianskej vybavenosti a zvyšných desať hektárov počíta s vybudovaním mestotvornej polyfunkcie a občianskej vybavenosti.

Majiteľ areálu zatiaľ nemá konkrétne projekty, budovať však chce „nové centrum“ Trnavy a pripomína, že urbanistický pojem polyfunkcia a občianska vybavenosť, môže znamenať všetko, čo možno nájsť aj v iných mestách – obchody, služby, hotely, kongresové centrá, administratívu či kultúrno-spoločenské zariadenia.

„Čo konkrétne to bude, zatiaľ nie je potvrdené. Rokujeme s investormi, jeden z nich napríklad plánuje výstavbu administratívnej budovy s 5-6-podlažiami. Sme otvorení nápadom, ak niekto príde s takým, ktorý sa do územia hodí a bude ho chcieť realizovať,“ hovorí M. Vinarčík.

Územný plán zóny Cukrovar (červenou polyfunkcia s dominujúcou rezidenčnou funkciou, fialovou plochy mestotvornej funkcie a občianskej vybavenosti, žltou pamiatkovo chránené objekty)Zdroj: Mesto Trnava / United Industries

„V každom prípade však chceme mať územie pod kontrolou ako celok, aby v ňom vznikli zmysluplné projekty, ktorú zónu zhodnotia,“ dopĺňa.

Areál v minulosti ponúkali na predaj, no majiteľ sa nemenil. Územie aktuálne získalo na hodnote, keďže sa „zbavilo“ ťarchy nutnej investície do dopravnej infraštruktúry.

Vyše tisíc bytov, stavať chcú začať budúci rok

Lokálne médiá informovali o tom, že plány v zóne má firma z oblasti automobilového priemyslu Mareli, ani tú ale zatiaľ ako súčasť plánov M. Vinarčík nepotvrdzuje.

„V súčasnosti môžeme potvrdiť len náš vlastný zámer výstavby 120 bytov v území susediacom s trnavskou kalváriou, o ďalších rokovaniach bohužiaľ nemôžeme informovať,“ hovorí zástupca United Industries.

Cukrovar, Trnava (vizualizácia)Zdroj: EIA / United Industries

Štyri bytovky majú vyrásť od Cukrovej ulice, teda zo strany areálu najvzdialenejšej od centra. Investor už vlani projekt podal na posúdenie vplyvov na životné prostredia, vyplynulo z neho, že tu nakreslil štyri štvorpodlažné bytovky.

„Prvá fáza so 120 jednotkami sa tú dá zreplikovať približne desaťkrát. Onedlho by sa malo začať územné konanie, budúci rok by sme chceli začať stavať,“ hovorí M. Vinarčík.

Riešiť sa bude aj vstup do územia – z Cukrovej ulice, ktorú bude United Industries rekonštruovať po celej šírke areálu cukrovaru a vybuduje na nej novú kruhovú križovatku.

S pokračujúcim rozvojom zóny bude celý areál napokon úplne priechodný – od Štefánikovej ulice v centre mesta až po Cukrovú ulicu, s korzom od Rybníkovej ulice.

„Pre chodcov a cyklistov bude ponad Rybníkovú ulicu vybudovaný nadchod, ktorý bude ústiť do novovybudovanej pešej zóny v južnej časti cukrovaru,“ približuje M. Vinarčík.

Počíta sa aj s vybudovaním cyklotrás cez celé územie. Z hľadiska automobilovej dopravy vznikne napojenie na Rybníkovú, Cukrovú i Šrobárovu ulicu. „Po celej dĺžke vybudujeme prepojovaciu obojsmernú miestnu komunikáciu medzi Rybníkovou a Cukrovou ulicou,“ sumarizuje zástupca investora.

Pamiatkové budovy chátrajú

Otázny nateraz zostáva osud štyroch pamiatkovo chránených budov v areáli cukrovaru. Ide o hlavnú výrobnú budovu, dve skladové budovy a administratívny objekt, ktoré všetky chátrajú.

United Industries pre túto časť areálu takisto hľadala kupca. „V prípade pamiatkových budov cukrovaru rokovania s potenciálnym investorom neboli úspešné,“ uvádza M. Vinarčík.

K využitiu objektov budú mať čo povedať aj pamiatkari. Je možné, že nebudú súhlasiť s komerčným využívaním budov. Tie však potrebujú vysokú investíciu, ktorej návratnosť je pri nekomerčnom využití otázna.

Aj preto sa o túto časť areálu zaujímala trnavská radnica. So snahou o odkúpenie pamiatkovo chránených objektov zatiaľ neuspela. Úplne nevyužívaná je pritom hlavná budova cukrovaru – najväčší objekt v areáli – ktorá je dominantou lokality spolu s vedľajším komínom dotvárajúcim panorámu Trnavy.

Hovorkyňa mesta Veronika Majtánová pre televíziu Ta3 povedala, že mesto nemá peniaze na odkúpenie, no v prípade priaznivejšej ponuky a možnosti čerpania eurofondov sú otvorení ďalšej debate.

Primátor Trnavy Peter Bročka na zasadnutí zastupiteľstva načrtol, že zákonné možnosti, ako donútiť investora rekonštruovať aj historické objekty, neexistujú.

„Jedna vec je rozvoj územia a požiadavky na infraštruktúru, ale nie je možné investorovi povedať, že môže tam postaviť sto bytov len s podmienkou, že zrekonštruuje pamiatky. To nie je legislatívne možné,“ citovala P. Bročku agentúra SITA.

United Industries nepovedalo, či má záujem s mestom ďalej rokovať o odpredaji. „Rozumieme, že hlavná výrobná budova púta z hľadiska jej polohy a objemu najväčšiu pozornosť, avšak plošne ide len o necelé tri percentá územia,“ načrtol M. Vinarčík.

„V dlhodobom horizonte sa jej obnova nepochybne stane témou z dôvodu jej významu v rámci slovenského industriálneho pamiatkového dedičstva spolu s ďalšími tromi národnými kultúrnymi pamiatkami, ktoré sa v areáli nachádzajú. Je potrebné si však uvedomiť, že tento objekt musí byť obnovený v rámci celkovej modernizácie zóny, v ktorej nájde svoju funkciu a bude napĺňať potreby obyvateľov a návštevníkov,“ tvrdí M. Vinarčík.

Inak povedané, územie sa má podľa vlastníka zhodnotiť výstavbou a až potom majú prísť na rad pamiatkové budovy, hoci to znamená, že budú ďalej chátrať.

„Ťažko by sme mohli predpokladať, že by akákoľvek nová funkcia hlavnej výrobnej budovy, aj vzhľadom na výšku investičných nákladov na jej obnovu, mala šancu v štandardnom trhovom prostredí prežiť, pokiaľ by jej okolie bolo tvorené brownfieldom,“ dodal M. Vinarčík.