Na bratislavskej Račianskej ulici pribudol na budove Výskumného ústavu zváračského dobovým písmom nápis Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. To spustilo sťahovanie na novú adresu, ktorá bude oficiálnym sídlom inštitúcie.

„To si musíte ísť podať na Župné námestie. Toto oddelenie sem ešte nie je presťahované,“ upozorňuje vrátnik pána s plnou náručou papierov pri našom vstupe do novej budovy ministerstva. Nebol z toho nadšený.

Mierny chaos je zrejme pochopiteľný – ministerstvo spravidlovisti má na pár dní dve sídla, jedno na Račianskej ulici a druhé na Župnom námestí, kde sa o priestory delilo s Najvyšším súdom.

Sťahujú väzni

Budova v centre mesta je navrhnutá pre zhruba 400 ľudí, len samotné ministerstvo má aktuálne 406 zamestnancov. Rezort tak dlhšie riešil nedostatočnú kapacitu a hľadal novú adresu.

Na potrebu nových priestorov apelovala predošlá ministerka Lucia Žitňanská, konečný výber sídla, ako aj podpisu zmluvy už riešil až jej nástupca Gábor Gál z Mosta-Híd. Isté je, že nebude pokračovať vo funkcii, jeho strana sa cez víkend vo voľbách nedostala do parlamentu, G. Gál navyše ani nekandidoval a už skôr ohlásil odchod z politiky. 

Sťahovanie z budovy v centre na Račianskej sa vykonáva postupne. Momentálne je ešte na novej adrese ticho, takmer nikto v budove nie je.

Napriek tomu minister hovorí, že zhruba polovica ministerstva je už presťahovaná a v priebehu dvoch týždňov bude v nových priestoroch na Račianskej celá inštitúcia.

 „Zváračák“ prešiel rekonštrukciou, presvetlená vstupná hala pôsobí veľkolepo, ale zároveň zachováva pôvodný dizajn vrátane dominantnej mozaiky nad schodiskom.

Kancelárska časť sa začína na prvom poschodí budovy, rozsiahle chodby majú jednoliaty šedý koberec a vo všetkých kanceláriách je tmavý nábytok. Na väčšine chodieb sú ešte poukladané škatule, ktoré čakajú na rozbalenie.

Po budove sa pohybujú desiatky väzňov, ktorí postupne vynášajú krabice do jednotlivých kancelárií. Najnižšie poschodia sú už zariadené nábytkom, ktorý tiež vyrobili odsúdení – poličky, pulty, skrinky aj stoly.

Aj vo veľkej kancelárii ministra je zatiaľ len vyložený nábytok. „Všetko tu vyrobili väzni, okrem stoličiek, tie sme doviezli z druhej budovy,“ hovorí G. Gál. Súčasťou kancelárie je kúpeľňa, malá kuchynka a priestor pre menší sekretariát ministra.

Blízko pracovného stola je tlačidlo, ktoré slúži ako núdzové v prípade požiaru alebo iného ohrozenia. Steny sú holé a nezariadené.

„Nový minister alebo ministerka si to tu už zariadi,“ komentuje šéf rezortu. „Je mi ľúto, že sa nám nepodarilo presťahovať v pôvodnom jesennom termíne. To by som si tu aj zariadil,“ dodáva. 

Budovu majú odkúpiť

Sťahovanie ministerstva do novej budovy sa posúvalo pre komplikácie pri rekonštrukcii. Rezort nespresnil, aké konkrétne.

Najprv sa hovorilo o októbri 2019, neskôr o novembri, potom o decembrových sviatkoch a nakoniec sa sťahovanie spustilo až tesne pred voľbami.

V zmluve o prenájme budovy sú zahrnuté aj sankcie za meškanie, ktoré si ministerstvo môže uplatniť. Zmluva hovorí o desaťročnom nájme od 1. novembra minulého roka do konca októbra 2029.

Ministerstvo nájom vypláca štvrťročne, za najväčšiu budovu 101 952 eur mesačne, za časť druhej budovy 12 459 eur a za 96 parkovacích miest 4-tisíc eur mesačne. Platieb za budovy sa podľa zákona netýka DPH, v sume za parkovanie je zahrnutá.

Dovedna teda ide o vyše 118-tisíc eur za každý mesiac a 1,42 milióna za celý rok. Ďalších zhruba 200-tisíc ročne zhltne prevádzka budov.

Nájom a prevádzka nových priestorov tak ročne stojí 1,7 milióna eur. Okrem ministerstva bude v budove sídliť aj Centrum právnej pomoci.

Cena sa má každoročne zvyšovať o infláciu. V týchto podmienkach je navyše definovaná len počas prvých piatich rokov nájmu, následne by sa zvyšovala o takmer osem percent.

Rezort by však chcel v roku 2022 budovu odkúpiť. Vstupná cena by mala vyjsť na hodnotu vyše 20 miliónov eur, upravenú o indexáciu podľa počtu rokov nájmu. Kúpa by mohla byť z dlhodobejšieho hľadiska výhodnejšia ako nájom.

Kedysi štátna budova

Vláda bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu v roku 2002 budovu predala za 20 miliónov slovenských korún združeniu Priemyselný inštitút SR.

Aj napriek tomu, že TREND v tom čase upozorňoval, že združenie nedodržalo podmienku, ktorú určila výberová komisia – jeho zástupcovia nedoložili výpis z obchodného registra ani živnostenský list.

Spolu s Výskumným ústavom zváračským získal inštitút bezmála deväť hektárov zastavanej plochy v lukratívnej časti Bratislavy aj 5 500 štvorcových metrov kancelárskych priestorov. 

Združenie Čierne diery pripomína, že areál zváračského ústavu vznikol na pokyn Jozefa Čabelku, ktorého meno nesie priľahlá križovatka (ako jediná na Slovensku je pomenovaná) a škola pri budove nového ministerstva. Jozef Čabelka v roku 1949 založil ústav za vlastné peniaze.

V Spojených štátoch získal prestížnu Lincolnovu cenu, nemohol si ju však priviesť v hotovosti do Československa, a tak za ňu nakúpil prístroje do zváračského ústavu.

J. Čabelka mal zapísaných 28 patentov, dokonca vyriešil problém, prečo sa lámali lode pri zvaroch. Všetko vrátane patentov a areálu patrilo štátu. Až do roku 2002 pri spomínanom predaji.

Ministerstvo si nové sídlo vyberalo z viacerých ponúk, do súťaže sa prihlásili aj veľkí developeri J&T Real Estate (JTRE) a Penta Real Estate, rezort ale nakoniec víťaza neurčil a vyhlásil novú súťaž s podmienkou, že musí ísť o existujúcu budovu, do ktorej sa dá nasťahovať do konca roka 2019.

Víťazom sa nakoniec stala spomínaná budova na Račianskej ulici, jej ponuka bola výhodnejšia aj ako projekty JTRE a Penty.

Napriek tomu, že časť verejnosti sa tešila zo záchrany unikátnej budovy, druhá mala o výbere pochybnosti. Budova je koncipovaná ako administratíva minulého storočia, napriek rekonštrukcii sú možnosti priestorov limitované, čo pri nových budovách nie je.

Budovu vlastní eseročka Račianska – reality, podľa listu vlastníctva jej patrí od augusta 2018. V jej predstavenstve sú Ľuboš Lopatka, ktorý vedie Výskumný ústav zváračský (VÚZ) a v minulosti šéfoval nemocniciam Penty, a Valér Demjan, riaditeľ úseku ekonomiky vo VÚZ. 

Sťahovať sa budú aj sudcovia

Pôvodnú budovu na Župnom námestí, v ktorej bolo pritesno úradníkom i sudcom, čaká takisto rekonštrukcia.

„S rekonštrukciou môžeme začať až potom, keď Ministerstvo spravodlivosti SR odovzdá budovu do správy Kancelárie Najvyššieho súd SR a keď prebehnú všetky verejné obstarávania,“ píše sa v stanovisku kancelárie najvyššieho súdu pre televíziu Ta3.

Dočasne sa z nej budú musieť vysťahovať aj sudcovia – do historickej nehnuteľnosti na Klobučníckej ulici 7 v bratislavskom Starom Meste.

Neoklasicistický palác na Klobučníckej ulici získala Kancelária Najvyššieho súdu bezodplatným prevodom v apríli 2018 od Ministerstva životného prostredia.

To ho ešte minulý rok ponúkalo na predaj cez inzerát za 1,85 milióna eur. Budova na rohu Klobučníckej ulice a Námestia SNP sa nachádza v pamiatkovej zóne Starého Mesta a je zapísaná do zoznamu štátnych nehnuteľných kultúrnych pamiatok.

Neoklasicistický trojposchodový palác bol postavený v roku 1912 a má dvojkrídlové dispozičné riešenie s vnútorným dvorom. Murovaná stavba je trojpodlažná a podpivničená. Na budove je dostavané podkrovie, ktoré bolo vybudované po roku 1989.

Podľa pôvodnej zmluvy z centrálneho registra mala celková renovácia stáť 1 397 319,70 eura bez DPH. Opravovala sa fasáda, riešilo sa zatekanie do budovy, prerábali sa umelecké balkóny a menila sa exteriérová výplň okien a balkónových dverí. Najvyšší súd pritom v pôvodných podkladoch odhadoval náklady na rekonštrukčné práce na 2,2 milióna eur.

V novembri minulého roka Najvyšší súd informoval, že rekonštrukcia sa predražila o takmer trištvrte milióna eur. Rekonštrukciu mala na starosti akciová spoločnosť Hant BA, ktorá prezentovala najnižšiu ponuku. V stanovisku Najvyššieho súdu sa konštatuje, že podľa firmy bola cena za rekonštrukciu reálna.

Počas rekonštrukcie bývalý vedúci Kancelárie Najvyššieho súdu Ivan Solej uzatvoril ďalšie tri dodatky zmluvy so spoločnosťou Hant BA, čím došlo k výraznému navýšeniu nákladov za rekonštrukciu. Týmito podpismi nesie zodpovednosť za predraženie kancelária.

Týždenník Plus 7 dní uvádzal, že samotný výber I. Soleja nebol transparentný a nesplnil základné kritéria, ktoré má šéf kancelárie v povinnostiach. I. Solej bol priamy podriadený bývalej predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej. Tá už niekoľko mesiacov na otázky novinárov neodpovedá.