Na svete nájdete desiatky stavieb, ktorých náklady na vybudovanie presahujú pol miliardy dolárov. Väčšina z nich sú mrakodrapy, mnohé slúžia ako hotely či kasína, nájdu sa však aj nemocnice či opery. Pozrite si aktuálny zoznam dosiaľ najdrahších budov, ktoré kedy postavili.

Top 25 mrakodrapov a budov z hľadiska nákladov sa pohybuje v cenových reláciách od miliardy dolárov a vyššie. Prvenstvo patrí newyorskej, vyše pol kilometra vysokej budove One World Trade Center s nákladmi 3,9 miliardy dolárov.

Vznikla na mieste zrútených „dvojičiek“ Svetového obchodného centra (WTC). Najvyššia budova nielen v USA, ale aj na západnej pologuli má celkovo 104 poschodí, pričom prvých 56 metrov je iba z betónu a bez okien, čo má zabrániť možným teroristickým útokom zo zeme. Budova je okrem iného odolná aj proti nárazu lietadiel.

Bukureštský unikát

Rebríčku portálu Emporis dominujú najmä americké budovy nachádzajúce sa v New Yorku, Las Vegas či Los Angeles. Nemalý podiel tvoria stavby v Ázii, napríklad budova MGM Cotai v čínskej oblasti Macao za 3,4 miliardy dolárov alebo Shanghai Tower za 2,4 miliardy dolárov.

Okrem Londýna zastupuje európsky kontinent prekvapivo Rumunsko. V Bukurešti sa nachádza Palatul Parlamentului, sídlo oboch komôr rumunského parlamentu. Hoci ide len o 84 metrov vysokú budovu postavenú v roku 1988, tri miliardy dolárov, ktoré potrebovali na jej výstavbu, z nej robia najdrahšiu budovu v Európe a zároveň jednu z najväčších budov na svete.

V zozname sa nachádza aj niekoľko nemocníc. Najdrahšia sídli v austrálskom Adelaide. Ak by ste si ju chceli porovnať napríklad s tými slovenskými, určite si treba pozrieť nasledujúce video, ktoré funguje ako virtuálny sprievodca po tomto zariadení.

Smerom hore

Na celom svete stojí viac ako dvetisíc stavieb vyšších ako 150 metrov, väčšina z nich vznikla v priebehu posledného desaťročia, spresňuje portál Financial Times (FT). Záujem žiť vysoko nad zemou v nebotyčných vežiach na stom poschodí a obdivovať panorámy mesta stále rastie. Naplánovaných je minimálne ďalších 500 mrakodrapov.

Stovky nových výškových projektov sú výsledkom dlhodobého trendu urbanizácie a silného hospodárstva daných krajín, v ktorých stavbu plánujú. V súčasnosti vyše polovica populácie planéty žije v mestách a odhaduje sa, že toto percento sa s pribúdajúcimi rokmi bude zvyšovať.

Čím viac ľudí žije na jednom mieste, tým sa stáva priestor vzácnejším, až čoskoro začne byť nedostatkovým tovarom. Prirodzeným spôsobom, ako v meste získať nový priestor a uspokojiť dopyt, je posunúť výstavbu smerom nahor.

Koľko stojí jedno poschodie

Ceny pôdy, práce, materiálov, daní a ostatných nákladov súvisiacich s výstavbou veží v najväčších mestách sveta vystúpili do takej miery, že developerom sa často oplatí stavať najmä byty, upozorňuje pre FT newyorský konzultant Andrew Gerringer.

S čímkoľvek, čo má ambície byť vyššie ako 200 metrov, sa spájajú náročné technologické výzvy a náklady rastú s každým ďalším poschodím.

Ekonomická teória mrakodrapov hovorí jasne – developer, ktorý chce maximalizovať profit, naplánuje presne toľko poschodí, aby sa mu príjem z posledného poschodia rovnal nákladom na jeho zabezpečenie. Ak by zasa postavil o jedno poschodie vyššie a náklady na toto posledné poschodie by prevýšili výšku maximálneho možného príjmu z neho, zbytočne by prišiel o peniaze.

Náklady na výstavbu v mnohom závisia od krajiny, kde sa stavia. Postaviť jedno poschodie v 165-poschodovej Burj Khalife, ktorá celkovo stála 1,5 miliardy, vyšlo v priemere deväť miliónov dolárov. Jedno poschodie na Shanghai Tower zasa nákladovo vyšlo na 18 miliónov dolárov, jedno poschodie Bank of America Tower až na 37 miliónov dolárov.

Lacní ľudia

Spravidla platí, že stavať výškové budovy v metropolách ako New York, kde platia relatívne prísne regulácie a zonácia, je vždy drahšie ako napríklad v Chicagu či Šanghaji. Ak plánuje developer postaviť niečo na Manhattane, v priemere môže počítať s tým, že jedno poschodie ho vyjde na 15 miliónov dolárov.

Blog Skynomics naznačuje, že ázijské krajiny dokážu s rovnakým rozpočtom postaviť viac poschodí ako v amerických mestách. Odôvodňuje to tým, že hoci došlo k zníženiu nákladov vďaka technologickému pokroku, vyvážil to rast nákladov na pracovnú silu a materiál. Ázijské stavebníctvo poháňa kombinácia nižších nákladov na mzdách a súčasného ekonomického boomu.

Na porovnanie, nekvalifikovaný stavebný robotník v New Yorku má hodinovú mzdu okolo 17,57 dolára za hodinu. Robotníkovi v Indii zaplatia za rovnakú prácu okolo 0,63 dolára za hodinu, čínskemu robotníkovi zasa 3,36 dolára, dodáva blog s tým, že postaviť budovu vysokú ako Burj Khalifa v New Yorku za 1,5 miliardy je nemožné.

Žiadne sklo

Newyorský starosta Bill de Blasio minulý rok prišiel s návrhom, ktorý by zakazoval výstavbu sklenených mrakodrapov. Budovy postavené celé zo skla sú podľa neho neuveriteľne neefektívne a predstavujú najväčšieho pôvodcu skleníkových plynov v metropole.

Cez sklo totiž uniká množstvo energie. Budovy postavené celé zo skla sa podľa odborníkov tiež prehrievajú pôsobením slnka, čo následne zvyšuje nároky na klimatizáciu.

Súčasné sklenené mrakodrapy budú podľa starostovho návrhu musieť prejsť úpravami tak, aby spĺňali prísnejšie pravidlá a normy pre uhlíkové emisie. Zaviazal sa, že chce v metropole obmedziť emisiu skleníkových plynov o 30 percent.

Vedci tiež okrem iného upozorňujú, že mrakodrapy majú len napríklad v Spojených štátoch za následok ročný úhyn najmenej sto miliónov až miliardy vtákov, ktoré do sklenených budov nechtiac narazia.

The ShardZdroj: TASR / AP

Bio stavby

Stavby z prírodných materiálov, napríklad z kostí či vaječných škrupín, sú spôsobom, ako si niektorí odborníci predstavujú vznik udržateľných miest a boj proti klimatickým zmenám.

Výroba betónu či ocele životné prostredie zaťažuje. Betonársky priemysel zodpovedá za nemalé percento celosvetových emisií oxidu uhličitého, pričom väčšina emisií vzniká pri vysokej teplote potrebnej na výrobu cementu. Prírodné materiály sú vyrábané pri izbovej či telesnej teplote, výroba si nevyžaduje ani obrovské množstvo energie, píše portál Citylab.

Vďaka obsahu minerálov sú kosti silné a pevnejšie ako oceľ, zatiaľ čo vďaka proteínu ľahké. S pomocou živočíšneho kolagénu a metódy vrstvenia materiálov dokázal britský tím v laboratórnych podmienkach vytvoriť umelé stavebné kosti v malých množstvách s podobnými charakteristikami ako bežný stavebný materiál, pričom o výrobe hovorí ako o energeticky účinnom a ľahko rozšíriteľnom procese.

Kým sa však jej objav uplatní v komerčnej sfére, ubehnú ešte roky. Vedci ešte napríklad úplne nedoriešili použitie živočíšneho kolagénu. Množstvo, ktoré by potrebovali na výstavbu mrakodrapov, je ďaleko za hranicami ekologickej spotreby, náhrada v podobe umelého vhodného kolagénu je v prípade stavebnej revolúcie nevyhnutná.

Ako reálnejšia alternatíva ocele a betónu sa však ukazuje skôr drevo. V nórskom meste Brumunddal minulý rok otvorili 18-poschodovú stavbu z dreva, ktorá zahŕňa apartmány, kancelárske priestory a tematicky nazvaný Wood Hotel. Na stavbu použili špeciálne upravené masívne a laminované drevo. Obhajcovia tejto technológie tvrdia, že napriek zdaniu je v prípade požiarov prekvapujúco bezpečná, píše portál CNN.