Do pokojných vôd bratislavského retailu vstúpi na jeseň Stanica Nivy so 70-tisíc štvorcovými metrami nákupnej plochy. Silný hráč k sebe láka nové značky, aj tie od konkurencie. Súboj najväčších obchodných centier sa tak v posledných mesiacoch vyostruje. Víťazne z neho vzídu tí, ktorí pripravia pre zákazníkov najatraktívnejší koncept a oproti konkurencii sa dokážu odlíšiť

iedenská Kärntner Straße, pražská Parížska ulica či londýnska Oxford Street. Veľký nákupný bulvár s luxusnými obchodmi je súčasťou väčšiny európskych metropol, no v Bratislave takáto nákupná ulica nikdy nevznikla. Obyvatelia hlavného mesta sa o to väčšmi upli na nákupné centrá, ktoré im túto funkciu čiastočne suplujú. Aj vďaka tomu sa im tu vždy darilo a stali sa dominantnými prvkami jednotlivých mestských zón.

Nákupné centrá sa stali obľúbenými aj na zvyšku Slovenska. Ak zoberieme šestnásť z nich zaradených do analýzy Shopping centre index, v roku 2018 bola ich priemerná návštevnosť 290 zákazníkov na štvorcový meter, zatiaľ čo v Česku bol tento indikátor na úrovni 176 návštevníkov.

Kým za riekou Moravou celkový počet zákazníkov narastal, u nás už v rokoch 2018 a 2017 stagnoval, ako vyplýva z dát realitno-poradenskej spoločnosti CBRE. V sledovaných nákupných centrách sa zároveň zásadnejšie nezvyšoval obrat, ktorý predvlani medziročne stúpol o 1,1 percenta. Slovenskí zákazníci teda neutrácali výrazne viac peňazí, hoci príjmy ich domácností rástli.

Štvorec na hlavu

Najväčšia koncentrácia nákupnej plochy je s odstupom v hlavnom meste, kde prebieha najintenzívnejší súboj o zákazníkov. Na jeseň sa v hlavnom meste navyše otvorí Stanica Nivy, ktorá sa buduje v novom biznisovom centre mesta. O dva roky sa dokončí aj rozšírenie Eurovey. V Bratislave len v týchto dvoch projektoch pribudne bezmála 100-tisíc štvorcových metrov predajnej plochy. Preto sa rozbehol intenzívny boj o značky a nájomcov. Na trhu sa tak zvýšila konkurencia.

Zásadnejšia ako celkový počet nákupných centier je ich celková plocha. V slovenskej metropole sa nachádza okolo tisíc štvorcových metrov na tisícku obyvateľov, čo Bratislavu radí k mestám s najvyšším pomerom v tomto ukazovateli. Vysoká ekonomická sila oproti zvyšku krajiny a s tým spojená kúpyschopnosť obyvateľstva dokáže centrá uživiť. „Do hlavného mesta a jeho satelitov sa neustále sťahujú noví ľudia z ostatných regiónov. Navyše najbližšie väčšie nákupné centrá mimo Bratislavy sú až v Trnave či Nitre, to znamená že je tu široká spádová oblasť,“ hovorí Vladimír Salkovič, člen predstavenstva Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Poštovej banky, ktorej fond vlastní prešovské nákupné centrum Eperia.

Podľa realitného analytika Rudolfa Bruchaníka je dôležité uvedomiť si, že oficiálne má Bratislava približne 430-tisíc obyvateľov, no keď sa pripočítajú ľudia bez trvalého bydliska a k tomu dochádzajúci za prácou, môže sa v meste cez pracovný deň nachádzať aj 700- či 800-tisíc ľudí. To už znamená iný prepočet pre reálny potenciál návštevnosti centier. „Ich prosperite nahráva absencia typickej obchodnej ulice,“ dopĺňa Ivana Mazániková, partnerka KPMG, ktorá sa špecializuje na sektor maloobchodu. Aj to podľa nej zapríčinilo, že v Bratislave majú obchodné centrá dominantné postavenie.

Nivy pritiahnu nové značky

Vznikajúca Stanica Nivy prepojí autobusový terminál s retailovou časťou s 250 prevádzkami. Prinesie aj veľkú gastrozónu a tržnicu s lokálnymi farmárskymi produktmi. Zelená strecha poskytne priestor na oddych aj šport. Vďaka charakteru dopravného uzla pre mestskú aj regionálnu dopravu tu developer HB Reavis očakáva pohyb 20-tisíc ľudí cestujúcich denne. K nim treba pripočítať rezidentov a ľudí z kancelárií v dynamicky sa rozvíjajúcom biznisovom centre mesta.

HB Reavis získal skupinu Inditex, ktorá do centra prinesie značky ako Zara, Stradivarius, Pull&Bear, Bershka a pre náročnejšieho zákazníka aj Massimo Dutti. Ponuku doplnia nové brandy na slovenskom trhu ako Oysho, zamerané na ženskú módu, či Zaru Home, orientovanú na zariadenie domácností a bývania. Poľská skupina LPP prinesie na Stanicu Nivy ďalšie obľúbené značky Reserved, Cropp, House, Mohito a Sinsay.

„Páni sa môžu tešiť na brandy ako Blažek a Ozeta, mladším zákazníkom je určený New Yorker,“ dopĺňa Martina Jamrichová, marketingová manažérka developera. V zozname nájomcov potvrdila aj kníhkupectvo Martinus v koncepte s integrovanou kaviarňou.

Novú predajňu na Nivách otvoria potraviny Yeme a obchodný reťazec Lidl. Z dočasnej autobusovej stanice sa do Nív presťahuje Alza. V gastrozóne sú nateraz potvrdené reštaurácie Burger King, Regal Burger a zahraničný koncept s talianskou kuchyňou Vapiano. Aj keď sa zdá, že Stanica Nivy získala všetko podstatné, musí zohľadniť konkurentov, ktorí sú na slovenskom trhu dlhšie. HB Reavis sa neobáva, že by sa nepresadil. „Sme si vedomí kvalitných konceptov v Bratislave, zároveň predstavujeme projekt, ktorý prináša unikátne spojenie rôznych funkcií. Razíme si tak trochu vlastnú cestu,“ hovorí M. Jamrichová.

Eurovea a dvojnásobok návštevníkov

Kúsok od stanice sídli momentálne najsilnejší bratislavský hráč. Eurovea je nákupné centrum prémiového mestského typu s promenádou, s reštauráciami a kaviarňami, ale aj s bývaním na brehu Dunaja a pešou dostupnosťou historického centra. Hoci jej rastie zisk aj počet návštevníkov, už skôr avizovala rozšírenie plochy.

„Z obchodného hľadiska navštívilo Euroveu od otvorenia v roku 2010 viac ako 115 miliónov návštevníkov a boli by sme radi, keby sa toto číslo v najbližšej dekáde minimálne zdvojnásobilo,“ vysvetľuje Daniela Stričková, PR manažérka Eurovey. Trh v Bratislave je podľa nej saturovaný a súperenie prebieha, no možno ho vnímať aj pozitívne. „O to viac sa zamýšľame nad očakávaniami zákazníkov.“ 

Len v dvoch projektoch v Bratislave pribudne do 100-tisíc štvorcových metrov predajnej plochy

Projekt Eurovea 2 predĺži promenádu, ktorá v Bratislave poskytuje vyhľadávaný verejný priestor. Zdvojnásobí sa aj kapacita verejného podzemného parkoviska. Samotné nákupné centrum sa zväčší o 25-tisíc štvorcových metrov, teda menej ako polovicu aktuálnej maloobchodnej plochy. „Výrazne zvýšime komfort návštevníkov,“ tvrdí D. Stričková. Dostavba prinesie aj rozšírenie kín s formátom menších sál. Silným kalibrom Eurovey v zostave nájomcov má byť Primark so svojou prvou prevádzkou na Slovensku. Reťazec považujú celosvetovo za jedného z najúspešnejších nájomcov v maloobchodnom segmente.

Do novej časti nákupného centra sa presťahuje aj foodcourt, ktorý sa doplní o nový koncept Food Hall a takisto rozšíri kapacitu na vyše 1 100 miest. Je zrejmé, že Eurovea aj Stanica Nivy, situované v biznisovej lokalite s pribúdajúcimi ľuďmi v kanceláriách, stavili na silné gastro. To je podľa dát CBRE v posledných rokoch ťahúňom centier – je segmentom, ktorému najviac rastie počet prevádzok aj cena nájomného.

Nákupné centrum Avion, foodcourtZdroj: Avion

Central na predaj

Toho, že by sa neuživili dve veľké nákupné centrá na relatívne malom priestore, sa neobáva ani V. Salkovič. „Developeri by sa do týchto investícií nepustili bez toho, aby si neboli istí, že ich dokážu naplniť nájomcami a zabezpečiť ich návštevnosť,“ hovorí s dôvetkom, že v Bratislave fungujú prakticky všetky nákupné centrá, ktoré sa v meste v minulosti otvorili.

„Každé centrum je špecifické svojou polohou a obsluhuje určitú oblasť a klientelu. Môže sa zdať, že husto bude v trojuholníku Eurovea – Nivy – Central, ale treba si uvedomiť, aký intenzívny je rezidenčný development v oblasti Mlynských nív, takže v najbližšom období tam aj narastie počet obyvateľov,“ dopĺňa.

V prípade Centralu sa nedávno na realitnom trhu začal skloňovať možný predaj nákupného centra. Vlastník Allian Real Estate preň podľa viacerých zdrojov hľadá kupca. Spoločnosť to nekomentovala. Central sa takisto nachádza v atraktívnej lokalite pri Trnavskom mýte, ktorú má posilniť výstavba na mieste Istropolisu, no nájomcov z neho predsa len obaja blízki konkurenti – Eurovea a Stanica Nivy – lákali k sebe. V tomto súboji podľa informácií TRENDU nie sú výnimočné ani výrazné zľavy pre veľkých nájomcov či garantovanie zisku pre významné značky.

V Centrali sa väčšina zmlúv nájomcov končí v roku 2022, no ak by dostali výhodnejšie podmienky od konkurencie, oplatí sa im odísť skôr aj za cenu prípadných sankcií. Samozrejme, Central sa takému scenáru snaží zabrániť. Znížilo by to jeho trhovú cenu, v roku 2015 sa predával súčasnému majiteľovi za 175 miliónov eur. Ide pritom o pomerne mladé nákupné stredisko, developer Immocap Group ho dokončil ako súčasť komplexu s kanceláriami a hotelom na jeseň roku 2012. Celková prenajímateľná plocha tvorí 36-tisíc štvorcových metrov a je rozdelená na vyše 150 obchodov.

TREND sa pýtal aj prevádzkovateľa Centralu na novinky, ktoré v najbližšom čase pripravuje. Manažér centra Tomáš Knop reagoval, že pracujú na rozširovaní atraktívnych brandov, no zmeny v skladbe obchodov, značiek či modernizáciu centra, respektíve kroky konkurencie nechcel komentovať.

Nespia ani ostatní

Zvyšné bratislavské nákupné centrá majú iný charakter – sú rozložené tak, že obsluhujú inú spádovú oblasť so svojimi špecifikami. Avion láka najmä ľudí zo smeru Senec a Pezinok, no vďaka prítomnosti obchodného domu Ikea dokáže pritiahnuť podstatne širšiu masu ľudí z celého Slovenska, čomu pomáha aj blízkosť ďalších špecializovaných predajní v okolí.

Jedným z posledných projektov Avionu bola redukcia hypermarketu a výstavba novej gastrozóny. Vlani v lete dokončili modernizáciu a relokáciu zhruba 50 prevádzok. S tým pribudlo niekoľko nových značiek. „S modernými trendmi sa snažíme neustále držať krok, či už ide o architektonické riešenia v interiéri, plánovaný projekt modernizácie exteriéru, alebo inovácie v oblasti moderných technológií,“ konštatuje marketingová manažérka centra Katarína Michaliaková. 

Na realitnom trhu sa nedávno začal skloňovať možný predaj nákupného centra Central 
 Nákupné centrum Bory Mall medzi Lamačom a Devínskou  Novou Vsou zasahuje  primárne Záhorie. V jeho okolí buduje developer  Penta Real Estate novú  rezidenčnú štvrť a v budúcnosti sem mieni pre  lepšiu dostupnosť  potiahnuť električku. Zároveň v okolí stavia novú  nemocnicu, ktorá do  lokality pritiahne väčší počet ľudí. V súčasnosti  nie je v Bory Mall  oproti iným centrám ešte taký veľký pohyb  návštevníkov. Investor tvrdí,  že od začiatku počítal s dlhším časom na  rozbeh centra.

„Návštevnosť sa do konca októbra 2019 zvýšila medziročne o viac ako desať percent, čo je významný a citeľný nárast. Nezaostávajú ani tržby retailerov, sú na úrovni medziročného nárastu takmer o 14 percent,“ hovorí Milan Klégr, managing director Bory Mall. Nákupné správanie a špecifické očakávania návštevníkov podľa neho vedú nákupné centrá okrem tradičného mixu obchodov či služieb aj k organizácii podujatí a aktivít pre konkrétne cieľové skupiny.

Z Polusu, ktorý bol prvým „skutočným nákupným centrom“ Bratislavy s bránami otvorenými ešte začiatkom milénia, sa minulý rok stalo Vivo! Priestory prešli rozsiahlou rekonštrukciou. V interiéri pribudlo viac zelene, drevených dizajnových prvkov aj priestory na sedenie a oddych s nabíjacími stanicami.

Modernizáciou prešiel aj orientačný systém, pribudli eskalátory, parkovacie systémy v garážach a farmárska tržnica. Medzi novými nájomcami je módna sieť LPP a supermarket Lidl, ktorý v centre nahradil skrachovaný Carrefour. Ten v minulosti nepomohol ani OC Danubia v Petržalke, kde bola hlavným nájomcom druhá bratislavská prevádzka francúzskeho reťazca.

Polus sa pod novou značkou snaží oprášiť zašlú slávu. „Ukazuje sa, že pri modernizácii nákupného centra sme prijali správne rozhodnutia, ktoré naši návštevníci ocenili,“ komentuje Adrian Bódis, country manager spoločnosti Immofinanz, ktorá je vlastníkom centra. Čísla návštevnosti centra podľa neho po obnove vzrástli.

Do konkurenčného boja má čo povedať aj Aupark s výborným dopravným napojením vďaka obchvatu a blízkosťou Sadu Janka Kráľa. Pred rokom centrum dokončilo rekonštrukciu interiérov. Od roku 2018 má aj stavebné povolenie na tretiu etapu rozšírenia, no vlastník centra francúzsko-holandský investičný obor Unibail-Rodamco sa do nej zatiaľ nepustil.

Na opačnej strane Petržalky pribudlo v novej rezidenčnej štvrti pred dvomi rokmi menšie nákupné centrum Slnečnice Market, ku ktorému pribudla farmárska tržnica. „Je to stabilne rastúci projekt, ktorý je vysokokonkurenčný v pomere nájomných podmienok k dosahovanému obratu a tržby sú to, čo sa v maloobchode počíta,“ hovorí Ján Sališ, head of leasing centra. Priamy súboj sa podľa neho týka veľkých nákupných centier, neznamená však, že neuspejú menšie prevádzky. „Nasýtenosť trhu definuje prísne nároky, ktoré musia spĺňať, aby boli unikátne a priniesli atraktívnych nájomcov.“

Kanibalizácia (ne)hrozí

To, či si nákupné centrá môžu „ublížiť“ navzájom, ťažko prognózovať. Prvoradým faktorom je kúpyschopnosť obyvateľstva. Ak zákazníkov nedonúti prípadná hospodárska stagnácia uťahovať si opasky, Eurovea, Aupark a spol. sa ničoho obávať nemusia. Ekonomická situácia Bratislavčanov je stále priaznivá. „Spotrebitelia majú vyššie príjmy a sú ochotní utrácať. Zároveň majú jednoduchší prístup k spotrebiteľským úverom, vďaka ktorým môžu nakupovať ešte viac,“ komentuje Boris Tomčiak, analytik Finlordu.

V hlavnom meste má každý z veľkých hráčov pod svojou strechou niekoľko silných značiek, na ktoré láka návštevníkov. Zároveň sa niektoré brandy opakujú, keď majú prevádzky vo viacerých centrách. Nie je to úplne zámer centier, ktoré sa chcú odlíšiť, ale skôr uspokojenie dopytu – zákazníci považujú prítomnosť svojej preferovanej značky za štandard, sú zvyknutí, že za ňou nemusia ďaleko cestovať. 

V nákupných centrách pôjde čoraz menej o obchody s oblečením, podstatný bude takzvaný zážitkový retail

„Nemyslím si, že by nákupným centrám vyslovene hrozila kanibalizácia. Niektoré však budú nútené zmeniť stratégiu a prispôsobiť sa trhu. O ich úspechu či neúspechu rozhoduje zákazník, preto ak nemajú v jeho očiach žiaden unikátny atribút, pre ktorý sa mu oplatí ich navštíviť a minúť peniaze, musia sa prispôsobiť,“ hovorí Alexander Krajňák, odborník na reality z Remaxu.

Pre každé nákupné centrum je podstatné mať stabilných nájomcov. Ak sa niektorým z nich podarí získať aj značky, ktoré na Slovensku ešte nie sú, môžu zbierať významné plusové body. „Vo svete je stále dosť tých, ktoré zatiaľ v krajine nemajú zastúpenie. Ak centrum ponúka iné portfólio značiek, než má konkurencia, je atraktívne pre kupujúcich a zároveň mu neodchádzajú prevádzkovatelia predajní preto, že značka už má v meste príliš veľa predajní,“ vraví V. Salkovič.

Podľa I. Mazánikovej je v boji o návštevníkov pre nákupné centrá kľúčové zabezpečiť lojalitu stabilných klientov. „Tá tradične prichádza najmä na základe výnimočnej zákazníckej skúsenosti,“ uvádza. Podľa nej hľadajú zákazníci v nákupných centrách zábavu, relax aj gastronómiu. Zároveň je nevyhnutná atraktívna a dostupná lokalita. „Centrá, ktoré tieto podmienky spĺňajú najmenej, budú logicky ohrozené ako prvé,“ myslí si I. Mazániková.

Ako zaujať mladých

V nákupných centrách tak zrejme čoraz menej pôjde o obchody s oblečením či obuvou. Posledná správa KPMG Retail Trends naznačuje, že generácia mileniálov so sebou prináša budúcnosť takzvaného zážitkového retailu, čo znamená, že okrem bežného nakupovania pre nich musia vytvoriť zážitkovú formu, aby si udržali ich pozornosť. Podľa tohto prieskumu až 78 percent z generácie Y dáva prednosť utrateniu peňazí na zážitky alebo eventy pred štandardnými nákupmi.

Mnohí retailoví hráči to už reflektujú. Napríklad nábytkársky reťazec Ikea v jednej zo svojich pobočiek organizuje akciu pre sto ľudí s možnosťou prespať a odborníci na spánok účastníkom prednášajú a vysvetľujú, ktorý matrac je pre nich najlepší. Celá akcia sa nesie v štýle veľkej pyžamovej párty. Aj rôzne butiky si priamo vo svojich priestoroch organizujú módne prehliadky, kozmetické obchody zas organizujú zážitkové workshopy s vizážistami. Zaujímavý faktor je, že „deti z prelomu milénií“ majú často problém so sociálnou interakciou, a tak rady využívajú príležitosti, keď môžu nadviazať nové kontakty osobne. „Návštevník si ide po zážitok, prekvapenie a rád sa dá zlákať niečím novým, nepoznaným. Možno narazí na nejakú ochutnávku, jednorazové podujatie, kultúrnu akciu či stretne niekoho známeho,“ opisuje psychológ David Lupták dôvod, prečo mladí ľudia trávia voľný čas v nákupných centrách.

Čoraz viac spotrebiteľov zároveň svoje nákupné rozhodnutia zakladá aj na iných faktoroch, ako je najnižšia cena. Od obchodníkov požadujú transparentnosť a zaujímajú sa o etické postupy značiek, od ktorých nakupujú. Podľa prieskumu YouGov a Global Poverty sú zákazníci ochotnejší zaplatiť viac za produkt, ak vedia, že bol vyrobený v zdravom pracovnom prostredí, kde sú zamestnanci adekvátne zaplatení.

Vo svetovom retaile rezonuje aj téma ekológie a udržateľnosti. Zákazníci začali v zvýšenej miere posudzovať miesto, kde sa produkt vyrobil, ako sa prepravoval, z akých materiálov je vyrobený, ako dlho vydrží alebo do akej miery je recyklovateľný. Práve to je faktor, ktorý bude v nasledujúcich rokoch patriť medzi najväčšie výzvy obchodníkov.

Tí zároveň intenzívne súperia s internetovými obchodmi. Prehrabovanie v regáloch mnohí zákazníci vymenili za pohodlné preklikávanie medzi sortimentom na internete, rady pri pokladnici nahradili rýchle platby online a nelichotivé prezliekacie kabínky domáce zrkadlá. Aj preto sa musia centrá ešte viac snažiť o to, aby neboli len zasklenou nákupnou uličkou. Svoj priestor si môžu bez problémov postrážiť napriek nárastu digitálneho nakupovania. Návštevníkom však musia ponúkať zážitky, nekonvenčné aktivity, prekvapovať, inšpirovať a prirodzene reflektovať aktuálne spoločenské a trhové trendy. Dôležité pre ich prežitie je včas upraviť stratégiu, buď meniť skladbu nájomcov, respektíve špecializáciu centra, alebo v konečnom dôsledku aj účel využitia priestorov a zohľadniť ich prirodzený životný cyklus. 

Kamenné predajne prežijú

Trendom, ktorý sa týka biznisu nákupných centier, sú internetové obchody a e-commerce. Podľa aktuálnych dát portálu Heuréka predaj prostredníctvom slovenských e-shopov medziročne narástol o pätinu. V roku 2019 to znamenalo ich rekordný obrat 1,36 miliardy eur. Podľa portálu je na Slovensku aktuálne 12 600 internetových obchodov. V roku 2008 zhruba 23 percent Slovákov, ktorí využívali internet, nakupovalo online. Aktuálne je to 59 percent.

„Online obchody využívajú Slováci na nákup oblečenia, obuvi či rôznych doplnkov, vysoký podiel má elektronika, najmä televízory, počítače, tablety či smartfóny. Najmenej nakupujeme prostredníctvom internetu jedlo. Dve tretiny Slovákov si nevedia predstaviť, že by si objednávali online jedlo,“ približuje Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

„Tí, ktorí uprednostňujú online nakupovanie, majú zväčša konkrétnu predstavu a porovnávajú ceny a referencie. Zákazníci očakávajú, že e-shopy budú mať produkty na sklade v požadovanom počte a veľkostiach a e-shop dodá načas to, čo sľúbi,“ vysvetľuje Ivana Mazániková, partnerka KPMG.

V USA, kde sú trhové trendy o niečo napred, už niekoľko nákupných centier pre nedostatok zákazníkov skrachovalo. Môže za to aj to, že nakupovanie cez internet sa stalo pre nastupujúcu generáciu prirodzenejším krokom, ako ísť si nakúpiť do obchodu.

V strednej a vo východnej Európe sa nákupné zvyky vyvíjajú odlišne. Aj tu budú síce kamenné predajne zápasiť s rýchlo napredujúcimi online konkurentmi, ale tradičné nákupy nebudú ubúdať takým rýchlym tempom. V našom regióne máme nadpriemerný rast tržieb v kamenných prevádzkach oproti priemeru Únie. Slovenské obchody v minulých rokoch výrazne zvyšovali predajnú plochu. Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR z roku 2017 predstavovala vyše 3,5 milióna štvorcových metrov. Na porovnanie, v roku 2007 bola na úrovni 2,1 milióna štvorcových metrov.

„Najväčšiu plochu zaberajú obchodné domy, supermarkety, hypermarkety, obchody zamerané na široký sortiment potravín či textilu a odevov,“ hovorí Eva Sadovská, analytička Wood & Company. Internetové obchody sa podľa nej spočiatku považovali za vážnu konkurenciu pre kamenné predajne, dnes sa napriek očakávanému pokračujúcemu rastu e-commerce predpokladá skôr postupný prechod k hybridnému modelu, v ktorom sa zároveň využívajú kamenné prevádzky aj online predajná platforma.

„Napriek tomu, že sa hovorí, že kamenné predajne zaniknú, tak skoro sa to nestane. Osobný kontakt je pre množstvo ľudí stále dôležitý, hlavne ak nie sú rozhodnutí, čo vlastne chcú, a potrebujú poradiť,“ hovorí I. Mazániková. Viac ako 55 percent respondentov sa v štúdii KPMG vyjadrilo, že tie kamenné predajne, ktoré sa do roku 2020 nezmenia a neprispôsobia trendom, neprežijú. Veľkú rolu pritom hrá najmä úroveň služieb a ochota zamestnancov.